Mária Mižičová

Láska I.

Je krásna až duša pri nej pookreje a srdce bije šialene.
Získava sa ťažko,
No stráca sa veľmi ľahko.
Je ako nežný vánok,
Čo rozochvieva srdce.

Cítiš sa pri nej blažene,
Máš pocit, že všetko zlé odrazu pominie.
V jednej chvíli sa vznášaš v oblakoch
O chvíľu padáš na dno.

Je to tá, ktorá láska,
Ktorá ubližuje,
Privedie ťa do extázy
A kruto ponižuje

Je priezračná ako voda v potoku,
Má zvuk šumiaceho vodopádu,
Má farbu krvi,
Vôňu červených ruží.

Vždy chutí sladko a opojne,
I keď niekedy kruto klame.


Zlomené srdce

Jeho oči sú modré ako obloha,
pery sladké ako jahoda.
Jeho vlasy majú farbu hviezd,
ktorým na svete páru niet.

Miluje slnko, vodu, pláže,
no keď príde noc plače.
Plače lebo miluje tú,
pre ktorú pre ňho život na zemi peklom je.
Odišla tá, ktorú miloval,
ktorej by aj vlastný život dal.

Ona však odišla k viezdam,
aby našla svoje šťastie tam.
A tak sa každý večer so svojou bolesťou zdôveruje hviezdam,
pretože verí,
že jeho milovaná je práve tam.

 Báseň
Komentuj
 fotka
beautiful-disgrace  24. 3. 2009 18:16
síce je to pekné, ale mám dojem, že básni podobného rázu som čítala už veľakrát... :p
Napíš svoj komentár