sa cez internet spoznavajú ľudia. Teraz vám vyrozprávam príbeh jednej dievčiny ktorý sa začal v ďeň keď prvý krát sadla k počítaču. Zaregistrovala sa
na zoznamovaciu stránku a hňeď si začala písať z roznimy ľudmi. Výborne ovladala aj cudzí jazyk angličtinu pomocou ktorej sa zoznámila z roznimy kultúrami
behom jedného dňa. Ale vráťme sa speť k nej. Láska k internetu sa stala priveĺká aby vyšla von a spoznávala ľudí aj iným sposobom niejen cez frázu "awoj pokecas? "
Všimol si to raz jej kamarát, ktorého poznala uz više 2 mesiacov a preto jej navrhol aby sa stretli .. veď o nič nešlo tak súhlasila behom chvíľky sa dohodli
na mieste a čase stretnutia. Keď padla otázka o pláne ako straviť tento deň ten chalan už mal vše vymyslené a tak jej napísal aby sa nechala prekvapiť.
K stretnutiu malo dojsť až o 2 dni tak tento čas trávila vyberaním vhodného oblečenia a ako vždy sedením pred bedňov. Mnohí sa možete pýtať a čo jej rodičia?
Prečo jej to všetko dovolia? Na túto otázku je len jedna odpoveď. Jej rodičia o ňu nemajú vobec záujem. Zistili ako ju zamestnať na celučký deň a mať
od nej pokoj. To ju trápilo najviac a v poslednom období čoraz častejšie. Deň pred stretkom nespala ani chviľku, pretože sa sústredila aby prvé stretko dopadlo
na jednotku a hlavne aby nič nebolo vydieť .. žiadne trápenie žiadne vrásky. Ked nadišiel deň D hneď od rána sa chystala na popoludnajšok. Chalan s ktorým sa
mala stretnúť sa volal Rišo. Mal fotku pri svojom profile tak nečakala vobec žiadne prekvapenie. No keď ho prvý krát zbadala skoro jej spadla sánka
bol oveľa krajší ako na fotke. Pri pohľade naňho jej mysľov prebehla myšlienka budem sa mu páčiť? V tom si spomenula ako už dávno z nikým nehovorila z očí
do očí. Nechodila von a tzv. kamaráti sa na ňu vykašľali. Nemala dovod chodiť von radšej jej bolo pri nete kde mala priateľov, ktorý o ňu stoja.. zabudla
ako sa s niekym zabavať aj bez otrepaných fráz. Pristúpil k nej a pozdravil ju. V tom všetky obavy zmyzli. Vzal ju za ruku a podišiel kúsok vedľa nej. Prvé
slová neboli moc odvážne. Postupom času sa osmelila a tak ani sa nenazdala a kecali spolu ako keby sa poznali od malička. Cesta niekam kam to vobec
nepoznala ubiehala veľmi rýchlo. Však to všetci poznáte keď sa zarozpravate nemyslíte na nič iné.. len v jej mysli stále blúdili myšlienky nevidno že ma
niečo trápi? Páčim sa mu? Kde to vlastne ideme? Z jej vlastných otázok ju prerušila tá jeho: Páči sa ti tu? ... Keď sa rozhliadla vokol seba videla krásnu
prírodu, okolo nich plno stromov a krásny spev vtákov sa jemne vznášal vo vzduchu. Nadšene vyhrkla "áno je tu nádherne". Z rupsaka vytiahol deku a nejake keksy.
sadli si na deku a len tak potichu pozorovali prírodu. Toto ticho vystriedal opať jeho hlas. Nieje to nádherné? Je to oveľa lepšie ako svet pred pc a internetom
však? .. Dievča ostalo zarazené pretože nevedela ako si túto vetu vysvetliť no on pokračoval ďalej ..." všimol som si že svoj všetok čas tráviš len pred
internetom viem nieje to moja vec ale chcel by som vedieť prečo? .. Ani nevedela ako začala mu rozprávať svoj príbeh ako ju jej ropdičia nenávidia ako
by ju najradšej vydeli v drevenej rakve. Ako by najradšej boli keby vypadla z ich života. Ako sa na ňu všetci vykašlali a jediný ľudia s ktorými bola
v kontakte boli internetový kamoši. Už celkom zabudla ako sa bála aby nič nevyzradila. Nemohla to v sebe udržať všetko sa z nej sypalo... všetky
problemy a snimy aj jej slzy po tvári. Vtedy pocitila to čo nikdy v živote... úprimne objatie a ruku ktorá ju pohladila po jej roztrapatených vlasoch.
Už sa stmievalo a obaja tam len tak sedeli rozprávali sa o svojích problemoch a pozorovali západ slnka. Nadišiel čas aby sa pobrali speť do mesta. Na
autobusovej stanici čakali spolu na jej autobus. Behom tejto chvíľky sa jej opýtal či by so to nemohli znova zopakovať o 2 dni. Dievča na jednej starne
by staršne chcela lenže po tom ako mu všetko vyrozprávala by ho najradšej nevidela ale predsa suhlasila. Večer uz nervozne čakala kým vykukne bublinka
na skype a objavi sa on .. stále čakala čakala až do samej jednej hodiny rána. Pre ňu to bol obyčajny čas kedy treba ísť do postele .. Povedala si že počká
ešte 15 min. Možno sa dovtedy ukáže. Jej predtucha sa stala reálna. O 5 minút sa objavil a hneď jej písal. Lenže to nebol Rišo ale jeho brat ktorý jej oznámil
že Rišo cestov domov mal nehodu. Opitý vodič ho zrazil na prechode rovno pred bránkov ich domu. Stačilo len pár krokov a bol by doma. Dievčaťu sa celý svet
zrútil. Vtedy pochopila ze ho ľúbila .. Ľúbila ho celým svojím srdcom .. bol jediný človek na zemi ktorý sa o ňu zaujímal a mal ju rád aj napriek tomu
že to v živote nemala ľahké. Bol to jediný človek ktorý jej ukázal že sa dá žiť aj inak nielen vysedávanim pred pc. No správa od jeho brata bola o to
krutejšia keď jej po pár hodinách napísal ze Rišo jeho brat zomrel.. bojoval do posledného okamihu a posledné slová boli že ju strašne ľúbi a chce aby
sa netrápila ale bola štastná. Jeho slova si zobrala k srdcu a na druhy deň bolo písane v novinách 15 ročné dievča spáchalo samovraždu pod túto tragédiu
sa podpisali nezodpovedný rodičia ktorým bola na obťiaž a tragická smrť chlapca ktorý neprežil včerajšiu zrážku. Teraz splnila jeho prianie je štastná pretože
može byť s ním...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
blackrose277
3. 10.októbra 2009 16:21
neni to zlé, námet je fajn... len keby bola trochu iná štylizácia a menej gramatických chýb bolo by to vynikajúce
Napíš svoj komentár