Takú búrku ako bola tá včerajšia som už dobre dlho nezažila. Ale aj keď som si už presne nepamätala aké to je hľadieť na bezmocne sa kymácajúci strom pred mojím oknom alebo na kvapky dažďa šľahajúce do skla okna, dobre som si pamätala nato, ako sa vždy pri takejto búrke cítim.
Zvláštne je, že vždy prídu na mňa tie isté pocity. Ale keď poviem, že vždy, tak tým myslím naozaj vždy!
Ešte zvláštnejšie je, že vždy keď je takáto búrka, ostanem nejakým záhadným spôsobom sama doma za počítačom. A tak tomu bolo aj včera...
Dve hodiny poobede
...
sedím a hľadím von
...
"Wo-ou" pípa ajsikjú
...
"Vidíš čo sa to tam deje?"
...
Hej, skuník, vidím...
........
Videla som
možno viac ako si mysleli
a vedela som
že pocity moje opäť s počasím sedeli
Úzkosť...
taká ako ešte nikdy
Trpkosť...
ktorá vyrážala by dych
Zvrat...???
občas sa cítim osamelá
Hm... Zvláštny kamarát
nedokážem to, čo by som chcela...
Občas som už unavená
zo zvuku mojich stekajúcich sĺz
Cítim sa ako otrávená
život sa mi podobá na nešťastný sklz
Stáva sa mi
že a bojím pohľadu v tvojich očiach
že ocitnem sa bezmocná na zemi
a budem sa hambiť pred tými čo ma zočia
Oči - ubolené a uslzené
také ich poznáš najlepšie
ale z tvojich úst ´čujem znenie
že všetko sa obráti na lepšie
"Plačeš kvôli mne?
To nemusíš..."
Viem, že nie
ale ty vinu necítiš!
Ešteže dnes slnko vyšlo
začínam pokoj cítiť
Nám by sa trochu smiechu zišlo
tak ho poďme niekde chytiť
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
puffko
21. 8.augusta 2007 09:56
mne sa to páči... poznám to.. tie pocity...
Napíš svoj komentár