Včera sa mi snívalo o tom, že leziem po nejakej nemožne rovnej a nemožne vysokej stene. Po tom, čo som bola asi v polovici, mi napadlo, že vlastne neviem prečo tam leziem, a tak som sa pustila. Spadla som do hromady hnilých jabĺk a vedľa mňa na kope konského hnoja sedel mesiačik s namaľovaným úsmevom a pýtal sa ma, že či som sa neudrela. Následne sa mesiačik premenil na moju blulimickú pani učiteľku triednu, ktorá na mňa kričala, že sa mám prestať pchať klobáskami, lebo že budem tučná. A potom som sa zobudila.
A v podobnom duchu sa nesú všetky moje sny, ktoré si pamätám za posledné asi dva týždne. Za včerajšiu noc som naspala asi 4 hodiny, ďalšie 4 som pozerala do plafóna.
Takže: dokelu prečo nemôžem spať?!
Dokelu preto, že pomáhaš depkárovi, ktorý si ot možno vôbec nezaslúži. A že hráš RPGčko, vytváraš NPCčká a vôbec robíš rôzne blbiny namiesto toho, aby si sa učila.
Takže sa už dokelu dokop k zaklapnutiu noutbuka a choď sa pokúsiť zaspať! A nie, žiaden ďalší článok! Ani aby si zajtra nemusela písať! Nie, ani aby si nezabudla myšlienku! Proste choď spať a hotovo. A nechcem počuť, že ajtak nezaspíš. Jednoducho choď.
Dobrú noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár