Sedím nad svojimi básňami
a rozmýšľam či budem mať
tú možnosť naživo ti
ich zahrať.
Rozmýšľam. už pol roka
rozmýšľam aká vlastne
môžeš byť, akej farby
máš oči a ako ti zneje hlas.

No musíš ísť niekde tam
kde sa znovu stretneme.
Vraj musíme ísť za šťastím
no to moje asi odchádza.
Áno, odchádza kamsi kde
jeden list stojí priveľa
no pre teba urobím všetko,
no akosi už prestávam dúfať.

Bez nádeje život nestojí
za veľa, tá moja mala
dievčenské meno, krásnu tvár,
ale nikdy som ju v blízkosti necítil.
Nádej lieta, teraz letí ďaleko,
nádej ktorá má dievčenské
meno, modré oči a pohľad
malého anjela.

 Blog
Komentuj
 fotka
chrisdane  26. 8. 2010 10:36
ako vždy paráda ( PS: poznám ... )
 fotka
zizisko  26. 8. 2010 11:01
Krásne....
Napíš svoj komentár