Ja prosil so o dôvod znovu veriť
a on mi ho skutočne dal,
najprv však musel zobrať
aby som mu sľúbil že sa zmením.
Je zázračné pre mňa ako sa svet
zmenil vo mne vďaka pár pohľadom
a listom ktoré boli písané
keď vo mne všetko zapadalo.

Pár piesni na papieri začalo
zívať, preto noc čo noc sadám
za klavír a hrám ju tej ktorá si to
zaslúži no ktorá to nepočuje,
no verím v jedno.
Že jej do dvojne a bude to ako
V rozprávke koniec znie:
ŽILI ŠŤASTNE AŽ KÝM NEZOMRELI.

Zrazu je všetko ako vymenené
vo chvíľach kedy by som si najradšej zapálil
a do rána v stave smútku ležal
v zelenej a studenej tráve.
Veď je to pre ňu.
Veď ona za to stojí.
Ona je tá istá, len ja som iný.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  24. 8. 2010 23:36
páči sa mi to okrem prvej slohy
 fotka
lovingewe  28. 8. 2010 19:42
Nádherné...
Napíš svoj komentár