vždy vredy zabuchneš dvere a odchádzaš
do veľkých ulíc mesta.
Nechávaš ma samého a mňa to bolí ale
Tebe je to jedno keď to robíš každé
ráno už niekoľko mesiacov.
Chcela si lásku, tu ju máš tak prosím
zostaň aspoň jedno ráno aby
som sa dozvedel prečo nezostávaš.
Nikdy som to nestihol len som videl
Utekať tvoju postavu po ulici
niekde preč.
Túto noc som sa zobudil a dlho
hľadel na tvoju nežnú tvár,
na tvoj úsmev ktorý som už dávno
nevidel, pobozkal som ťa najprv na líce
potom na pery.
Zobudila si sa.
Dlho sme zostali v objatí.
Bojíš sa lásky, bojíš sa že ma sklameš.
Tie isté pocity mám aj ja no ja som
neutekal, ty áno.
Spolu by sme ten strach prekonali,
Odstránili bariéru medzi mnou a tebou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mshetfield
10. 8.augusta 2010 14:11
a ako to dopadlo?
3
wuaw...ty vieš tak geniálne vyjadriť pocity ... a ešte dať tomu tajuplnosť a všetko čo k tomu patrí
Napíš svoj komentár