v tichu sedím a rozmýšľam,
možno nie som Tebe roveň
no stále dúfam.
Pre Teba vznikli mnohé diela,
len zo srdca tvoril som,
ty si však nikdy nestála
tam kde som vryl ĽÚBIM TA na strom.
V tichu sedím a píšem riadky,
v tichu sedím a vravím sám sebe
že pre mňa nie je cit lásky,
no znovu venujem báseň Tebe.
Vo svojom vnútri sa ta nedokážem vzdať,
opustiť spomienky,
umením je padnúť no vstať,
s úsmevom sa dívať aj na mraky.
Dokonca Boha som o ten dar prosil,
o tebe tak často sa mi snívalo,
ako si sa smiala a jasom ťa pobozkať skúsil,
ja nemôžem za to že srdce tak mocne ľúbilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár