„V minulosti som bola dosť pochabá, prelietavá a bez rozumu. Urobila som veľa blbostí a jednou z nich bolo to že som vliezla do postele môjmu najlepšiemu priateľovi.“ Pozrela sa na mna či nie som pobúrený alebo prekvapený. Ja som len pokojne sedel a počúval ju. „opil ma a potom…“ vedel som čo bolo. „najprv to držal v tajnosti ale potom, keď sa chcel vyspať so mnou druhýkrát a ja som odmietla, potom to všetkým začal roztrubovať. Hovorila som si no a čo? Nikto mu nebude veriť. Budú si myslieť že je to len chalan ktorý si vymýšľa aby bol cool. No mýlila som sa. Mal dôkazy. Video, fotky a aj nahrávku. Všetko sa to dostalo do školy, k učiteľom a známym a pravdaže aj mojím rodičom. Ani si nevieš predstaviť čo bolo doma. Bol to najhorší a najbolestnejší deň v mojom živote. Veľmi dlho som sa neukazovala ľudom na oči. Rodina sa za mna hanbila. Bola som pre nich len špinavá kurva. Prešlo to. Mala som pätnásť a skoro všetci na to zabudli, normálne sa so mnou bavili. Prišla ďalšia rana. V jednu noc sme boli partia vonku, zabávali sme sa. Sedeli sme pri ohníku, hrali na gitare, spievali. Trošku sme aj pili ale nebolo to veľa a ja som nemohla zabudnúť na ten incident spred roka kedy ma opili a potom sa to stalo. Tak som si dala dva poháriky a pri tom to haslo. Jeden z mojich priateľov však vyťiahol drogy. Heroín, marihuana. Pýtala som sa ho odkiaľ to mám. Iba sa usmial a povedal že mať známosti na polícii je veľká výhoda. Odmietla som si to dať. Chápali to ale vysmievali sa mi. No aj napriek tomu som si nič nedala.
Všetci boli „našľahaný“ a tak sa vliekli domov. Ja jediná som bola v pohode. No ako sme tak kráčali po ceste, pred nami sme začuli zvuk sirény a blikanie policajného majáku. „Do riťi. Niekto na nás zavolal fízlov!“ zakričal priateľ. Prišli k nám policajti, dali nám fúkať a všetkým namerali dosť promile. Začali nás pehladávať. Nevedela som pochopiť prečo priatelia boli taký pokojný a ukradomky pozerali na mna. Ja som nič nemala, aspoň som si žiadne drogy nebrala zo sebou.
Našli ich u mna. Niekto mi ich tam podstrčil. Obvinili ma za držanie a predávanie drog. Druhý deň na ktorý nikdy nezabudnem. Súd. Nariadenie na pobyt vo výchovno-nápravnom centre pre neplnoleté dievčatá. Pol roka mukov, týrania. Naučila som sa tam čo je to disciplína a vrcholná fyzická i psychická tyrana. Pred mojimi očami ubodali vychovávateľa. V sprche žiletkami dorezali spolubývajúcu na izbe. Pred mojimi očami surovo dokopali dievča ktoré o dva dni na to zomrela. Bolo to niečo strašné.
Vyšla som von a navždy dala zbohom tej pakárni. Zmenila som priateľov aj školu. Všetko vyzeralo byť dobré. No keď som vyšla von dozvedela som sa že rodičia sa rozviedli, budem bývať s otcom ktorý si našiel novú priateľku. Otec sa zmenil. Trpela som pri ňom no za mamou som nemohol ísť. Prísne ma kontroloval, mal podchytených mojich priateľov učiteľov ktorý dohliadali aby som išla zo školy hneď domov. Zamkýnal ma keď odchádzal.
Jednej noci prišiel domov na mol opitý. Nútil ma sa vyzliecť. Jednoducho ma…“ nedokončila. Nedokázala to. Rozplakala sa. Objal som ju a tíšil. Zaplatil som i išiel s ňou von. V parku mi to dopovedala.
„Toto sa opakovalo viac krát. Som už v treťom mesiaci.“ Znovu sa rozplakala. Nemohol som tomu uveriť. To dievča bolo mladšie odo mňa a bola tehotná. Nevyčítal som jej to ale to čo jej spravil vlastný otec bolo prikruté. „Čo mám robiť Maťo, povedz? Sama ho nevychovám. Veď nie som ani dospelá a na takéto poslanie sa necítim.
„Susan. Možno sa na to necítiš ale je to v tebe. Nosíš človeka ktorý si zaslúži život. Nezadus ho. Čo sa stalo to sa stalo. No je to prosto osud. Život je k nám nefér, príliš krutý. No to čo sa stalo má akýsi dôvod. Každý pán, nehoda ťa niečo naučí. Mnoho údelov je pre nás príliš ťažkých aby sme ich dokázali prijať no musíme bojovať. Bojuj Susan. Jeden človek ťa v tom určite nenechá sám.“ Prekvapene i nechápavo sa na mna pozrela. „Kto?“ „Ja.“ „Urobím čo bude v mojich silách. Vážne.“
Sedeli sme tam, pozerali na hviezdy, rozprávali sa a donútil som Susan aby sa usmiala a nemyslela už na to aj keď som vedel že je to ťažké.
O jej tajomstve som vedel iba ja a ona. Sami sme sa s tým museli popasovať.
Keď som prišiel domov, chytil som gitaru a dostal zo seba kúsok piesne na záver dňa.
V tú noc jasne svietilo nebo, v tú noc sa niečo
zlého stalo.
Dievča s čistým srdcom dostihol osud krutý
a prebudil staré rany.
Nevedelo sa brániť tak len plakalo,
nemohlo sa brániť iba túžby mu plnilo.
Osud kruto sa k nej zachoval,
deň čo deň jej ťažkú ranu uštedroval,
deň čo deň trpela no nemohla kričať,
musela iba robiť svoju prácu a mlčať.
Nemohlo si splniť sny iba ticho plakať v starom
Dome, úbohé, s bolesťou a samé.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Doba doručenia: BLIŽSIE NEURČENÁ. Výherca získa okrem uverejnenia aj stretnutie so mnou alebo len taký skromný videoblog pre neho. Tak, do toho ak máte chuť.
Váš Matejjko2