„Ani sa nepohni!“ zakričal ženský hlas. Otvoril oči a pozrel sa dole. Pod stromom stálo niekoľko žien, ktoré naňho mierili s napnutými lukmi. Mali na sebe hnedé plášte, viac toho nevidel. „Zlez dole!“ znova zakričala niektorá z nich. Zliezol zo stromu a potom si kľakol. Na hlave pocítil pálčivú bolesť.
Garreth pomaly otvoril oči. Nadvihol hlavu a poobzeral sa. Nachádzal sa v menšej miestnosti z dreva, ktorá mala jedno okno, aj to zamrežované. Hlava mu strašne dunela. Zrazu sa otvorili dvere. Do miestnosti vstúpili tri ženy. Boli veľmi prosto odeté. Dve z nich držali meče a jedna z nich držala misku. Položila ju na zem a odišli. Všetky boli pekné, každá z nich mala vlasy inej farby. Jedna mala hnedé, druhá čierne a tretia blonďavé. Garreth sa pomaly postavil, podišiel k miske a začal pomaly jesť. V miske bola hnedá polievka. Bol strašne hladný, takže ju zjedol celú. Keď dojedol, podišiel k oknu. Z okna mal výhľad akurát tak na stromy a pár kríkov. Zviezol sa po stene na zem. „Som zajatec,“ povedal si.
Allareon pomaly otvoril oči. Nad ním sa skláňala nejaká žena. Všetko videl rozmazane. „Garreth,“ potichučky povedal. Zatvoril oči a tvrdo zaspal.
Garreth dostal ešte večeru, inak nikto neprišiel. Stále nemal plán, ako uniknúť.
Po troch dňoch
Allareon sa pomaly posadil, takže teraz sedel na mäkučkej posteli. V izbe bola skriňa a niekoľko stoličiek. Na poličkách bolo pár sôch. Zliezol z postele, postavil sa na nohy a pomaly šiel k dverám. Na sebe mal zelenú tuniku a hnedé nohavice. Pravou rukou zatlačil do dverí. Podlomili sa mu kolená, pocítil neopísateľnú bolesť v pravom prsnom svale. Zvalil sa na zem. Ležal na zemi úplne bezradne. Bolesť neustupovala. Náhle sa otvorili dvere. Allareon sa obzrel a uvidel ženu. Bola prekrásna. Mala hnedé dlhšie vlasy, nádherné smaragdové oči, krásny noštek a neopísateľne zvodné pery. Bola štíhlej postavy, na sebe mala hnedý dlhší plášť s kapucňou, bolero, ktoré jej zakrývalo prsia, veľmi krátku sukňu, ktorá bola takisto hnedej farby z toho istého materiálu ako plášť a bolero. Medzi bolerom a sukňou mala pekné ploché bruško. Na nohách, ktoré zvádzali samé, mala vysoké čižmy z jemnej kože. Jedinou ozdobou bol prívesok v tvare draka. Pribehla ku Allareonovi a pomohla mu naspäť do postele.
„Kto si ?“ spýtal sa.
„Tvoja záchrankyňa,“ potichučky odpovedala.
„Kde je Garreth?“ spýtal sa.
„Garreth? Kto je Garreth? Nikoho takého nepoznám,“ odpovedala dodávajúc zároveň: „mal by si ležať. Dnes za tebou ešte prídem.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
15. 9.sept. 2008 12:46
dobre x)
Napíš svoj komentár