Ema a jej dobrodružstvo

Ema nastúpila do lietadla. Chvíľu sa prechádzala po chodbe a nakoniec si našla svoje miesto. Sadla si vedľa staršieho pána a roztvorila knihu. „ Ahoj, ako sa voláš?" spýtal sa pán, ktorý sedel vedľa nej. „Dobrý deň, volám sa Ema Wadsenová. A vy?" „Volám sa Davy Othen. Kam cestuješ?" spýtal sa muž. „Idem k otcovi do Darmounthu. Zaznamenal totiž otrasy sopky, ktorá bola veľmi blízko domu mojej tety. Teta sa odsťahovala inam, a tak som bola prvá, ktorú sa pokúsil odtiaľ dostať." Odpovedala Ema a otočila sa k oknu. Neplánovala mu povedať viac, muž si to všimol a už ju neotravoval. Keď došla k otcovi pomalí otvorila dvere a vošla do chodby. Ale otca nenašla ani v jednej izbe ale zbadala tam čosi malé a hnedé. Bol to jeho psík, ocino jej nespomínal že by mal aj psíka, ale psíkov mala veľmi rada. Keď ju zbadal zavrtel chvostíkom a pribehol k nej. Ema ho láskyplne pohladkala. Vtedy už prišiel ocino domov z prace. Objal ju privítal a ospravedlnil sa že mešká. „ Ťatí? ako sa vola ten psík?“ Ema ukázala na psíka ktorý pokojne sedel vedľa nej: „ je veľmi zlatý už sme sa aj skamarátili." „Vola sa Lucky, som rad že ste sa už skamarátili. Išli sa najesť a potom jej ocino poukazoval byt. Ukázal jej kde ma izbu a povedal že už by mala ísť spať. Ráno keď sa zobudila zacítila že z kuchyne ide lahodná vôňa. Na raňajky mali zapekané toasty. „Mňami" povedala Ema. Boli to najlepšie raňajky aké som kedy mala. Po raňajkách nemusela ísť Ema do školy lebo boli prázdniny. Preto išla von. Vonku pred domom bolo malé jazierko. Bol teplý deň a preto si zobrala plavky a išla sa kúpať. Stretla tam aj iné deti ktoré mali tiež prázdniny. Za Emou prišlo jedno dievčatko ktoré bolo asi tak isto staré ako Ema. „Ahoj, ako sa voláš? Ja sa volám Ema. " „Ahoj, ja sa tiež volám Ema" odpovedala jej Ema. „Kedy si prišla? Nikdy som ta tu nevidela" povedala jej Ema. „Prišla som len včera večer. Ocko mi zavolal a povedal že zaznamenali otrasy sopky a preto ma sem pozval" odpovedala Ema. Potom sa už išli spolu kúpať. Závodili, potápali a predvádzali sa. Takto to chodilo každý deň až jedno ráno jej ocko povedal že už otrasy prestali a že sa môže vrátiť, lebo sopka nevybuchne. Rozlúčila sa s kamoškou a odišla na lietadlo. Ema však nevedela že otrasy sú iba príliš slabé na to aby to otcove stroje zaznamenali. Keď Ema zaklopala na tetine dvere ona jej otvorila ale mala plne ruky kufrov . „Ema rýchlo, musíme rýchlo odísť! Sopka ide vybuchnúť“ zvolala a bežala k autu. Rýchlo nastúpili do auta a išli na letisko. Teta zavolala Eminmu otcovi že či nemôžu isť zase k nemu lebo otrasy znova začali. Keď dorazili otec už čakal na letisku. Povedal jej že sa tam už nikdy nevráti lebo to miesto splanulo popolom. Ostanú tu s nim a Ema bude chodiť do tej školy kde chodí aj Ema. Takto sa jej skončili prázdniny. Neskôr sa s ňou stali najlepšie priateľky a aj do teraz sú. Ale to je už iný príbeh.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu