do kaluže neistoty vpadáme.
Strácame len to čo sme nikdy nemali,
strácame čas nad svetskými stavbami.
Strácame to málo z mnohého,
strácame pokoj zo dňa všedného.
Hľadáme potešenie v telesnej rozkoši,
a pritom túžime po duchovnej pomoci.
Láska ten tŕň v oku pýchy,
milovať budeš iba seba a své hříchy.
Ako prostitút bez hanby,
zapredáš sa do poslednej handry.
Strácame opraty zo života nášho,
výmenou za faloš života vášho.
Žijeme v nepravde a smútku tohto sveta,
kde radosť a pravda je len fráza odretá.
Lásky už nieto dávno zapadla prachom,
hradby už padajú silnejúcim vetrom.
Klamstvá už sú dávno pravdivejšie,
a pravdy stávajú sa klamlivejšie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár