Nerozumieš mne ani tomu čo ma hnevá. Ty si ten najlepší, pán dokonalý. Vieš všetko najlepšie a čo by si nevedel, tak sa za 5 minút naučíš, a o ďalších 10 minút o tom môžeš viesť prednášky. Všetko je to fajn, svet ti stojí pri nohách a tvoje ego lieta svetom. Prosím nezabúdaj, stále si len človekom. Ja som tiež len človek. Navyše ja veľa nevydržím. Som citlivý, a ak mi bude niekto celý deň vravieť ako mu dvíham tlak, ako sú moje názory, moje gestá, moje výrazové prostriedky, moje pocity pre teba nezaujímavé, hlúpe a zlé, nehnevaj sa prosím ak ťa presne z tých istých dôvodov nemám chuť počúvať. Ty vravíš ľuďom to čo chcú počuť, ja sa snažím vravieť to čo počuť potrebujú. Tvoje slová sú buď medom obaleným v čokoláde, alebo špinavým bahnom vybraných slov. Rozumiem, tvojej kritike. Rozumiem, že potrebuješ pocit nadvlády a vnímam aj akým spôsobom ho dosahuješ. Rozumiem, že si nemal na ružiach ustlané, rozumiem, rozumiem a chápem.....
Mám sa za to cítiť spoluzodpovedne? Mám prežívať všetko to čo ty, len preto, že som ochotný pri tebe byť a pomáhať ti? Neviem....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár