Stáli sme tam. Len ja a ty. Dvaja milenci zachytávajúci denné svetlo balansujúce na hrane horizontu. Plávajúci na vlnách pátosu, vášne a nekonečnej lásky pri tónoch Jazzu nášho obľúbeného Johna Coltrana. Vtedy sme ešte ani zďaleka netušili že sa tie city stratia ako neskorý jarný sneh pri lúčoch ešte zubatého slnka. Netušili sme že srdcia zahalí chladné temno ktoré požiera aj posledné zostatky našich citov. Pamätáš? Láska až po hrob. Vlastne ešte ďalej. A teraz? Fénix sa znovu zrodil zo svojho popola aby mohol roztiahnuť krídla a vzlietnuť opäť za slobodou a láskou. Naša láska sa stratila ale prišla nová. Možno nie až tak intenzívna a možno oveľa viac. Je to kolobeh ktorému sa nedá zabrániť. Nič nie je večné...až na myšlienky a... Je to paradox ale toto dáva láske punc jedinečnosti. Láska ako cit je večná. Iba láska medzi dvomi ľudskými bytosťami nie

 Úvaha
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
shroomy  14. 12. 2008 18:13
hm myslim,ze mas pravdu
2 
fotka
lencilicious  20. 12. 2008 22:39
pekne si to napísal...i tak je to cit mimoriadne ničiaci...
3 
fotka
hviezdulienka  3. 1. 2009 15:06
,,Láska ako cit je večná. Iba láska medzi dvomi ľudskými bytosťami nie"
Tak týmto si vdýchol celému tomu začarovanému kruhu okolo lásky zmysel...
Napíš svoj komentár