Prepáčte...

Áno, je mi smutno. Neskutočne smutno zo všetkého, čo sa okolo mňa deje, čo sa deje medzi nami, s vami, so mnou, vo mne...
Je možné, že sme sa tak veľmi zmenili? Ja aj vy? Že ľudia, ktorí si boli niekedy tak blízki, si už nemajú poriadne ani čo povedať? Zmenili sme hodnoty? Pohľady na svet? ...seba?

Tápame v tme a nevieme sa porozprávať, nevieme prísť na spoločnú reč, začať, posnažiť sa... Už si za to vari nestojíme? Naozaj naše priateľstvá sú až tak udupané v prachu, že sa nedokážeme zohnúť po ne a pokúsiť sa ich oprášiť?

"Priatelia sú ako spotrebný tovar - prichádzajú a odchádzajú podľa toho, ako chceš a potrebuješ ty." Nepáči sa mi to a nechcem s tým súhlasiť. Ale obávam sa, že musím.

Neviem, čo robím zle. Netuším.
Prepáčte, že sa snažím byť s každým za dobre.
Prepáčte, že sa s vami snažím tráviť svoj voľný čas.
Prepáčte, že aj ja mám problémy o ktorých sa niekedy potrebujem porozprávať.
Prepáčte, že chcem vidieť slnko aj tam, kde ste vy ochotní vidieť len čiernočiernu tmu.
Prepáčte, že vravím, čo si myslím.
Prepáčte, že nie som ako vy...
Prepáčte, že som tak strašne naivná a vždy som verila, že ma niekto z vás potrebuje.
Prepáčte, že ja vás potrebujem ako soľ.
Prepáčte, že mám tiež svoje muchy.
Prepáčte, že mám niekedy iný názor ako vy.
Prepáčte, že niektoré veci vidíme úplne odlišne.
Prepáčte, že si to tak beriem k srdcu...
Prepáčte, že vás niekedy nechápem.

Prepáčte, že...som.

Vo svojom vnútri neskutočne plačem, plačem nad tým, ako vás niektorých strácam a nedokážem tomu zabrániť, nad tým, že vám som už možno úplne ľahostajná, nad tým, že sa nemôžem len tak nečinne prizerať a tak neskutočne nenávidím pocit bezmocnosti...

Prepáčte, že som sa vôbec snažila...

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu