Drahý prišiel z práce, ja som navarila večeru. Vzali sme šteniatko na prechádzku na pláž. Otvorili sme si vínko a papali čipsy a bavili sa.
Denný príjemný stereotyp.
O pol jednej sme sa pobrali spať a na dobrú noc sme si pustili Fox and hound od Walta Disneyho - pri tom človek zaspí ako bábätko Psíček funel vedľa mojej postele v prútenom košíku, ja som ležala v objatí môjho milovaného a pomaly zaspávala.
Zrazu som začula šramot zo strany psa, ako keď sa pomrví v tom prútenom koši. Zacítila som pohyb pri mojom krku, ale nevenovala som tomu pozornosť. Dokým môj priateľ nepovedal:"Wow, honey...?" a ja som si myslela, že malý sa vyšplhal po mojich veciach k nám do postele. Ale nie, Akis pokračoval:" Honey, wake up, I think we have a mouse here."
V POL SEKUNDE som stála na posteli, bolo mi jedno že len v gaťkách a vrieskala som, ako by ma drali z kože. Kričala som, nech to zabije, že ja tu spať nebudem, že ja idem domov na Slovensko a je mi všetko jedno. On utekal zapáliť svetlo, aby sme lepšie videli. Pýtam sa "Myš či potkan?!" a on že myš, myš, takéto malíčké to bolo.
Ten hlodavec sa schoval v mojich veciach položených pri posteli. Akis pribehol s metlou v ruke, rúčkou začal dvíhať veci jednu po druhej... nič, nič, stále nič...a ZRAZU to utekalo priamo na mňa a vôbec, ANI VO SNE to nebola myš, ale obrovský asi 17 centimetrový potkan veľký ako krava!!! Nikdy som nebola vo väčšej panike, už som videla, ako mi skáče na hlavu a chce mi vyškriabať oči a zahyznúť sa do nosa. Opäť som bola na posteli, kričiac o pomoc, no nik neprichádzal, žiadny zázrak sa nedial a potkan utekal pod posteľ, Akis sa zahnal metlou ale minul a zlomil rúčku... nevadí!! Z metly sa stal oštep. o to lepšie!
Teda sme ho začali odtiaľ duriť. On z jednej strany, ja z druhej, totálne posratá s vidinou chlpatého tela na mojej hlave. Och, tie tesáky!! A tie blchy!!! FUJ!
V priebehu desiatich minút sme prevrátili izbu hore nohami. Nič nezostalo na svojom mieste, posteľ sme obrátili kolmo.
Tá sviňa jednoducho zmizla.
Akis od nervy kopol do kufra a... odtiaľ vyskočila naša korisť. Chudáčik utekal ozlomkrky, všade samá stena, nebolo sa kam schovať, skákal hádam aj vyše metra v snahe zachrániť svoj malý potkaní bezvýznamný život, aj mi ho bolo trochu ľúto, ale v tom som pocítila, ako veľmi sa mi chce spať a že chudák môj milý o štyri hodiny vstáva do práce. Udrel do mňa hrom odvahy, zdvihla som portviš, ten malý hajzel zas utekal mojím smerom!!!! A ja... som ho kráásne mojím portvišom prihrala na Akiho stranu, on sa rozohnal - a bolo po ňom. Jedným šmahom. Combo.
Izbu sme nechali na ráno. Len posteľ sme dali do kopy. Aby sme mohli konečne spať.
Tento zážitok, napriek tomu, že sa dnes na ňom celkom bavím, neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi
RIP, Potkan.
Blog
7 komentov k blogu
2
Ako, hlodavce mi samozrejme nevadia, ale také pohryznutie, alebo blcha od hentakej potvory by nebolo bohviečo...
3
kks jak neznasam take afektovane hlupe chovanie u bab ked vidia mys! by som ta tam s nou zamkol na celu noc just!
5
@dahlia18 no neviem, či si z toho vezmú ponaučenie... sú dve cesty, ako sa mohol dostať dnu - dverami (mávali sme ich otvorené v priebehu celého dňa - to už skončilo! alebo cez krb... :/ tak zakladám oheň každý deň
@antifunebracka a čo som ho mala pomojkať, vziať do náručia a vyniesť von? Veď je to stelesnená špina plná chorôb, blää :/
@nessie nj... ale čo sa dalo robiť
@antifunebracka a čo som ho mala pomojkať, vziať do náručia a vyniesť von? Veď je to stelesnená špina plná chorôb, blää :/
@nessie nj... ale čo sa dalo robiť
6
Hustééé Tak daj vedieť, ako to dopadlo... aj keď, odér zhoreného potkana by som asi neriskovala
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
Ale máš ho z krku a jeho smrť nech je pripomienkou jeho druhom... Howgh!