Ahoj, som nádej, pamätáš si ma?

Ahoj

Som Nádej, ak si nepamätáš. Opäť ti píšem, lebo mám pocit, že na mňa niekedy zabúdaš, alebo sa tváriš, že neexistujem. Stalo sa niečo?

Poznáme sa od detstva Pamätám si, ako sme spolu behali po lúkach za domom tvojej starkej. Ležali sme v tráve, aj keď sme vedeli, že pár metrov od nás je mravenisko. Spolu nám bolo vždy dobre a úsmev, ktorý som dostávala od teba, bol pre mňa najkrajším darčekom. V poslednom čase sa mi ale zdá, že ma ignoruješ. Mrzí ma, ak som ti niečo spravila, ale musím vedieť čo, aby som to už nikdy viac nespravila a mohli sme sa opäť zabávať

Veľa ľudí na mňa zabúda, keď sa stane niečo zlé. Keď sa niečo zkomplikuje, no často aj s vekom. Som len nejaká hračka v detstve? Prečo sa nestretávame aj teraz, keď už nie si malé dieťa? Neverím, že je niečo dôležitejšie než úsmev, ktorý máš taký krásny a o to úprimnejší, keď som s tebou Pýtala som sa mamky, čo sa mohlo stať, prečo som vyškrtaná z tvojho života. Poradila mi, nech ti napíšem, nech ti pripomeniem naše pekné chvíle a ubezpečím ťa, že ja ťa nechcem nechať osamote bez snov

Viem, že už nie si dieťa. Škola ťa určite vyčerpáva, ľudia trápia, rodina komplikuje a častorkát nevieš, kde ti hlava stojí. Možno zabúdaš, ale ako dieťa som sa od teba napočúvala toho, že celý život nechceš robiť nič, čo nemusíš a nič, čo ťa bude zosmutňovať. Že chceš stráviť celý život po mojom boku a že mi veríš, že spolu nám bude dobre, že s mojou pomocou si budeš vedieť splniť všetky sny, o ktorých snívaš. Máš na to teraz iný názor?

Život prináša mnoho príležitostí a my máme vždy na výber. Nie je nič, čo musíš urobiť. Sú len veci, ktoré je potrebné urobiť. Naše rozhodnutia nesú následky. Niekedy príjemné a niekedy sa chceme uzavrieť pred celým svetom. Zamknúť sa do izby a výjsť až vtedy, keď bude svet opäť normálny, opäť ako kedysi. Mám pre teba ale zaujímavú novinku: Nič nikdy nebude tak, ako to už raz bolo. V tomto je život krásny, len ľudia majú tendenciu chápať každú zmenu ako zmenu k horšiemu.

Bolí ma, keď plačeš. Trápi ma, keď ma pri sebe nechceš, alebo sa snažíš žiť bezomňa s tou atrapou úsmevu na tvári. Kamaráti ma volajú vždy, keď je ti zle alebo smútiš, no ty ma nikdy nepustíš k sebe :/ Nikdy nie vtedy, kedy by som ti najradšej pomohla najlepšie, ako viem. Spomenieš si na mňa občas pri novej príležitosti alebo dobrej správe, ale v inom prípade sa tváriš, akoby sme sa nepoznali. Akoby sa naše úsmevy nikdy nestretli.

Týmto listom ťa vyzývam. Nie je situácia, ktorú by som ti nepomohla vyriešiť. Nie je bôľ, z ktorého by som ti nepomohla. Nie je strach, pred ktorým by som ťa neochránila. Chcem ťa sprevádzať životom a ukazovať ti jeho svetlé stránky Tak ako v detstve, spomínaš?

Budem rada, ak na môj list zareaguješ čím skôr

S láskou
Tvoja Nádej


- - -
Tento svoj starý blog som našla stratený po skoro dvoch rokoch, tak ho tu hneď dávam

 Úvaha

18 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu