Chcela pre neho spraviť čokoľvek. Všetko, len aby bol šťastný, aby boli šťastní obaja! No, jediné, čo sa jej za to namiesto uznania dostalo, bola nevďačnosť.
Odplácal sa jej vecami, o ktorých vedel, že nemá rada.
Správala sa potom neznesiteľne a tak sa to začalo kaziť.
Chcela byť pre neho vždy perfekntná, jediná, najkrajšia. Ale od určitého obdobia sa márne snažila.
Mala pocit, že už sa jej nabažil. Nevzrušovala ho zjavne tak, ako kedysi a stále nechápala, kde je chyba?! Jej výzor to vraj nespôsobuje..Tak ale čo potom? To jej hnusné správanie..of course.
Ona sa chcela snažiť. Bolo aj odhodlanie.
Ale zas len sklamal a bodol jej nôž do chrbta.
"Čo čakáš? Nedokázala som sa s tým už viac zmieriť.
Za dobrotu na žobrotu.
Vždy si mi len dokazoval, že ti nie je možné dôverovať. Dala som ti množstvo šancí napraviť chyby a dokázať, že veriť sa ti dá. Ale opäť si len sklamal. Až som to nevydržala.
I keď ľúbim stále. Ale ľúbiť niekedy nestačí.
Tešila som sa, na naše spoločné bývanie. Samostatnosť, súkromie. Konečne sme mohli začať žiť ako ozajstná rodina. A takto sa to zničilo.
To čo bolo medzi nami je z tvojej strany pochované zjavne.
Vyzeráš tak spokojne a šťastne.
Ktovie či už máš inú. Ale ak áno, prajem ti to.
Chcem aby si bol spokojný so svojím životom. Aspoň ty! I keď to má byť bezo mňa.
Ja si snáď akosi poradím. Budem si len nahovárať, že som šťastná, tváriť sa tak, až tomu nakoniec aj sama uverím. To je môj jediný plán. Môj chabý pokus o zmierenie sa s niečim tak smutným.
Jediné, čo som od teba očakávala, bolo ospravedlnenie sa, že si mi opakovane spravil napriek. A ty si sa ešte ohradzoval, že to je normálka.. No..Ako kedy poviem ti. Sú tam určité hranice, medzi ktorými sú podstatné rozdiely.
Ale teraz to je už jedno.
Moja kvapka trpezlivosti naplnila pohár až tak, že sa prelial.
Konala som prchko.
Teraz by som to chcela vrátiť späť. Tak, ako i množstvo iných vecí. Ale nejde to.
Aj napriek tomu som čakala..čakala na nejaké gesto. I na úplné odvecnosti, ktorými by si mi čosi dokázal. Zjavne márne.
Už prestávam dúfať a zmierujem sa s realitou, ktorá hovorí, že o mňa už záujem nemáš.
Užívať si chceš. Chceš niečo iné. Nové. Cítiť sa mlado..Pretože mladý i si. A nepripravený.
Aspoň, že dcérku si ľúbiš a chodievaš za ňou...Aspoň tak mám možnosť vidieť ťa.
Hanbím sa za množstvo vecí. Ty asi nie, keďže ti svedomie chýba, ako už vieme. Ale i tak. Budem len obyčajne dúfať, že čas všetko napraví. Ak nie, tak už nebudem veriť v nič."
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
emulienkaa
12. 12.decembra 2012 20:56
ty.. :/
4
Neklam sama sebe a poriadne to tomu parchantovi zrátaj! Nebuď milá ani dobrá, bojuj za seba a svoje práva za svoje city. Ak nezmení svoj postoj otoč sa mu chrbtom a nie nastavuj líce ako fackovací panák... To že za malou chodí je tak 5% k jeho dobru, tebe to však skôr škodí ako prospieva. Možno sa mýlim, nevidím do toho, ale nie si šťastná, tak urob radikálnu zmenu
5
@hellgirl šťastná nie som...no teraz to je takto rozhodne lepšie...vychádzame spolu dobre....určite by som s niim teraz nemohla byť...on sa strašne skazil, odkedy som ho vyhodila...a to ja nepotrebujem...
Napíš svoj komentár