Včerajší dnešok. Dnešný včerajšok.

Ráno.

Je 6:32 a zvoní budík. Áno, 32. Budík si nastavujem na odveci čas, jediná vec, pri ktorej sa dokážem prekonať (poznámka autora: Vždy keď takto niečo nastavujem, napr. volume, tak to musí byť "pekné" číslo - 20, 25, 30 ...tolerujem ešte dve rovnaké, ako napr. 22, 33 a tak...).

Chvíľu sa ležiac spamätávam, nakoľko som ráno večne unavená. Biba dnes vstáva so mnou. U nej sa to strieda, niekedy ostane ležať a idem ju zobudiť, až keď má nachystané raňajky a niekedy je plná energie a zobudí sa už pred budíkom.

Nachystá sa do školy a idem ju odprevadiť k bráne. Mrzlo. Brána sa nedala odomknúť. Ani malá, ani veľká. Fajn, čo teraz?

V tom som zbadala suseda, ako sa trápi s autom, ktoré bolo asi tiež od zimy zmätené. Tak som šla do záhrady pred domom a ohlásila ho, že či by mi nepomohol prehodiť Bianku cez plot Samozrejme, bol ochotný a moja malá sa vďaka nemu dostala do školy

Išla som sa do garáže pohrabať či nenájdem nejakú odmrazovaciu vec, ale moje hľadanie bolo neúspešné. Tak som natiahla predlžovačku, zobrala fén a fúkala s ním na zámku Ešteže nik na ulici nebol, iba nervózny chladničkár, ktorý k nám prišiel opravovať už druhú chladničku behom týždňa a musel čakať. Ale našťastie sa to rýchlo rozmrazilo.

Keď som odpratávala predlžovačku a zmotávala kábel, tak som sa poriadne vynadávala na zimu. Pri tom namotávaní mi úplne zmrzli ruky, že som si ich necítila ešte 10 minút, aj keď už som bola v teple :/

Kúsok po tretej poobede som sa vybrala pešo do práce, treba využiť, keď je pekné počasie. To už svietilo slniečko. 

Po šiestich dňoch voľna sa mi moc nechcelo, nevedela som si predstaviť, ako sa zaradím. Zlemravela som.

Tak si kráčam, keď tu zrazu stretnem kamoša mojej kamošky. Spomínaný chalan z môjho statusu. Pozdravíme sa a ja sa zaradím pred neho a kráčam ďalej. No nedalo mi to, pripadalo mi to odveci, že neprehodíme aspoň pár slov. Tak sa na neho otočím: „Nemáš prosím ťa vreckovku?“

(V hlave som už facepalmovala.)

Najprv si myslel, že nemá. Ale vzápätí siahol do vačku a podal mi servítku, ktorú mu dali k bagete, čo práve jedol. V skutočnosti som mala vreckovku aj ja, ale kým by som ju našla v mojom čarovnom vrecúšku, tak už by mi visel soplisko až po zem ..Prehodili sme pár viet a rozdelili sa. Bol to síce trapas celkovo, ale bola som rada, že som ho videla, lebo sa mi páči..však viete

V práci som bola dve hodiny a poslali ma domov. Takže pokračujem vo voľne? Wau! Superko! Už mi v hlave išlo, že aj zajtra (dnes) mám tiež voľno. Takže v podstate 8 dní voľna, ak do toho rátam aj tento deň, kedy som bola len 2 hoďky v práci.

Zarobím síce asi 0€ za december, ale je mi to fuk

Celá natešená som sa rozhodla, že sa cestou domov prejdem cez trhy a nasajem atmosféru.

Tak si kráčam, chystám sa obzerať stánky, keď vtom zbadám uprostred námestia krásneho, obrovského BARZOJA!!! *srdiečka v očiach*

Tu máte názornú ukážku:

Približne takto nejako vyzeral.

Zrazu vidím už len rovno, kráčam priamo k nemu. Pozdravím majiteľa a spýtam sa či ho smiem pohladkať?

Odpovedal, že samozrejme a

rozopol si zips na nohaviciach, vytiahol













Ale prd! Povedal áno a tak som začala hladkať PSA!

A bol to pre mňa úžasný zážitok ^_^ Prvýkrát som videla takéhoto havkáča naživo.

Ako som ho začala hladiť, tak sa mi oprel o nohy a vďačne ku mne zodvihol hlavičku Úplne si to užíval ten tuľko Asi 10 minút som sa od neho nemohla odlepiť. Pridala sa ku mne ešte jedna dievčina, ktorá tiež nemohla odolať takému nádhernému chlpáčovi.

(Ono tieto vety znejú fakt dosť úchylne, keď si odmyslíte, že ide o psa )




Potom som pohľadala stánok s punčom, v ktorom predávajú rodičia mojej najlepšej kamarátky. Vypýtala som si detský punč. Dali mi ho zadarmo. Vraj k meninám a narodkám...tie som mala v októbri Ale bolo to od nich milé A ten punč bol super! Milujem detský punčík

Ešte som zastihla aj Coca-Cola kamión. Bol pekný, ale bola to nuda.




Spokojná a šťastná, aj keď vymrznutá som prišla domov, kde mi naliali ešte trochu už normálneho punču, aby som sa zahriala. Ten mi až tak nešmakuje, ale tak, dala som si. 

Zdobili sme u Effi stromčeky. Bibka je veľmi šikovná zdobiteľka!




Takéto dni mám rada.

Hoc nezačal najlepšie, ak si to človek neberie až tak k srdcu a nenechá sa znechutiť, tak sa to môže vždy obrátiť na čosi príjemné, magické.




Užívajte si sviatky a pohodu ľudkovia Birdzovskí  

^ Som ja fotila Pochváľte ma!

 Skutočný príbeh

18 3 0 0 6

Komentuj

11 komentov k blogu