Ale najviac mám v hlave Teba.. Tvoje oči, tvoj smiech, tvoj úsmev, tvoje pery...Si to ty na koho myslím každý boží deň ..Myslím na teba keď vstávam, myslím na teba keď idem spať, myslím na teba keď sa nám profesorka z francúzštiny pokúša vysvetliť, kde sa dáva aký člen, myslím na teba stále. Často som sa prichytil pri tom, ako čumím do blba a myslím práve na Teba.. Chýbaš mi, vieš o tom? Ja viem že vieš... Ja viem je to skoro štyri mesiace, ale ja mám pocit, že každým dnom ťa potrebujem viac a viac. Si ako droga, ktorá ovláda mi telo, strašne chcem byť s tebou aj keď viem že je to skoro nemožné..
A čo som to napísal? Skoro? Prečo skoro? Ja neviem. Úprimne, naozaj neviem. Možno keby som zabojoval... Sama si to povedala.. A mnohé tomu nasvedčuje. Naše písanie na internete, sms-ky, telefonáty... Tak potom prečo nezabojujem? Hľadaním odpovede na túto otázku strávim takmer toľko času ako myslením na teba.. Asi viem prečo.. Bola si to, kto to skončil.. Nikdy som ťa neprosil aby si sa mi vrátila.. Nikdy som nič s tebou neľutoval.. Vieš, hovorí sa že ak niekoho miluješ, nechaj ho odísť, ak sa vráti je tvoj, ak nie nikdy nebol.. Skúsil som to... A výsledok? 4 mesiace čakania...
Pozri sa na nás. Každá naša debata sklzne do roviny keď si vždy povieme ako strašne si chýbame a ako strašne dobre nám bolo spolu a plakaním nad tým aké to bolo krásne.. Čo tak spraviť niečo aby to bolo ešte krajšie? Čo tak skúsiť ešte raz milovať? ..Prečo ti to nedokážem povedať? ..Sú to tisíce otázok na tú istú tému a hľadať ku každej odpoveď by zabralo minimálne ďalšie 4 mesiace...
Neviem, ako ďalej. Naozaj neviem čo mám robiť. Často si lámem hlavu nad tým, aký vlastne som. Prečo som vždy reagoval tak ako som reagoval, nechápem sám seba... A preto neviem ako ďalej.. Keď chceš pohnúť svojím svetom, musíš pohnúť najprv sám so sebou...
(Je to môj prvý blog)
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár