Sedávala si tak často pri tom okne v tom kresle. V rukách si držiavala knihu, no dívala si sa ďaleko preč pred seba. Čím ďalej tým častejšie si mala len vložené ruky v lone. Jednu v druhej. Dlaňami smerom nahor. Tvoja hruď sa dvíhala pravidelne temer nepatrne dlhými hlbokými dychmi akoby si spala, no telo a hlavu si mala vzpriamené. A teraz už ani neviem odkedy tam sedíš. Skorý zimný západ slnka sa ti odráža v očiach a ja uvažujem, či vidíš. A ak, tak čo.
Už ani nepamätám, kedy si mi naposledy odpovedala na otázku. Kedy si naposledy akokoľvek reagovala na náznaky mojej prítomnosti. Náznaky ako reč, či snaha o dotyky. Stal som sa vzduchom a ty porcelánovou bábikou. Kľakol by som ti k nohám, položil by som ti tvár do lona, hladil by som ťa po rukách a plakal by som a prosil aby si sa vrátila späť, že mi chýbaš. Keby som si myslel, že to pomôže. No asi by si si to ani nevšimla. Možno by ťa to akurát priviedlo do rozpakov.
Chodím denne okolo teba. Kŕmiť ťa je ako zalievať kvety. Stala si sa súčasťou priestoru. Dekoráciou. Kvety bývajú živé a krásne. Rastú a kvitnú. No ty nie. Prestala si. Si skôr momentom zachyteným v čase. Fotografia po ktorej denne cestuje slnko. Čakám, kedy tvoje farby začnú blednúť a koža sa ti začne odliepať a šúpať ako staré tapety. Rozmýšľam, či by si zhorela ticho a nehybne, praskajúc ako starý fotografický papier. Skrútili by sa ti končatiny a premenili by sa v popol.
Chce sa mi kričať, no zároveň už nič necítim. Všetok smútok, hnev, a zhnusenie z toho čím si sa stala sa postupom času pominuli. Všetko je nakoniec ako má byť. Snažím sa ti odpustiť...
Chodím denne okolo teba po špičkách s rukou vo vrecku zvierajúcou krabičku zápaliek. Búši mi srdce vzrušením pri tom pomyslení. Popod fúz sa občas pousmejem. Ale len tak aby si to nevidela. Aby si nemala podozrenie. Odídeme aspoň spolu. Ako kvety, ktoré neboli zaliate.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Vôňa, chuť, život. Inšpiruješ.
Kedysi som túžila, aby si sem písal viac. Teraz je to pre mňa zriedkavý rituál vychutnania si atmosféry.
.Všetko je nakoniec ako má byť.