Myšlienky mi zablúdili opäť k nej...
Dážď začal bubnovať na sklo a jeho zvuk sa miešal s melódiou klavíra akoby spolu vraveli : " sme tu s tebou " ...
Vyzrel som von oknom a spomenul som si, na to ako sa ma pred nedávnom pýtali, či verím v lásku na celý život, potom som sa usmial, lebo som si spomenul, že tú istú otázku sa ma pýtali, ešte pri jednej hre, ktorú sme sa ako deti hrali, odpoveď bola vždy rovnaká - áno , no tak som sa asi od detských čias veľmi nezmenil... ... Možno je to náš údel ako mužov ( inak hrozne ťažký ), že zostávame takými polodeťmi stále...
Aj keď sa to možno nezdá, tiež máme svoje sny, ideály, myšlienky, pocity, ktoré možno niekedy nevieme pretaviť do slov - áno toto je skrytá reklama aj na hudbu... , možno nie sme príliš pozorní a nie vždy vám načúvame, možno sa snažíme byť naladení najmä na tú našu " stanicu " ... no sme to my ...
Spomenul som si na ňu...
Na to, ako je blízko a zároveň ďaleko...
Ako sa sám cítim dobre, keď vidím, aká vie byť šťastná...
Ako ju chcem rozveseliť, keď cítim, že je smutná...
Ako jej ahoj vie úplne zmeniť deň...
Ako jej úsmev je účinnejší ako všetky antibiotiká...
Avšak sám som sa pripravil o to, aby som bol s ňou - občas má človek takú možnosť raz za niekoľko mesiacov či dlhšie obdobie...
Tak aj my všetci musíme občas kráčať cestou, necestou , avšak stále za svojim cieľom...
Jedna časť vnútra mi hovorí - kašli na to, je to zbytočné, druhá sa však našťastie naučila hovoriť hlasnejšie - nevzdávaj to:
1) aj keď je to ťažké
2) aj keď sa to ľahko hovorí
3) aj keď sa niekedy cítime ako pred kapituláciou
Budem tu pre ňu stále...
P.S.
Držím palce všetkým spolucestujúcim na cestách, necestách...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
felia
23. 4.apríla 2012 17:56
"Ako jej úsmev je účinnejší ako všetky antibiotiká"...tak toto ma dostalo..krásne..
Napíš svoj komentár