Keď sa človek prechádzal po jeho úzkych uličkách, či zabočil niekde na najbližší bazár, zbadal pred mnohými domami lavičky - totiž často na nich sedávali už starší ľudia, často susedia, ktorí sa tu družne hrali spolu šach, dámu či iné hry, popri tom popíjali čaj s názvom yerba maté, ktorý tak obľubovali s kúskom cukru, ten istý sa podával aj návštevám na znak priateľstva, na znak akoby nevypovedaného : tak vitaj v našom dome. Vzduchom sa miešali rôzne zvuky, od mesta prichádzal zvuk muazína- zvolávača na večernú modlitbu k mešite, potom bolo počuť aj vzdialenejší zvuk zvonov, ktorý zase zvolával na omšu.
Cestou pomedzi stánky človek natrafil na rôzne zmesy korenín- oregána, sušeného kozieho mlieka nazvaného kešek, špeciálnej pomazánky nazvanej zátar. Na rohu ulice kričal už starší muž očividne ošľahaný slnkom a vetrom : Kúpte si ryby, tuniaky, makrely, všetko čerstvé...
Pomaly som sa blížil k dedkovej záhrade - páčilo sa mi, že figovník na nej už narástol, no ja až tak rýchlo nie, tak som s rukou nedosiahol na figy. Taktiež pomarančovníky, ktoré zarodili akurát v júni, čo nebolo vždy zvykom, ujo ma zdvihol na plecia a šup to, pár som si ich natrhal a položil do tašky. Tak som si ho pamätal...
Nanešťastie sa to zmenilo... v krajine vznikli nepokoje, rozbroje a zároveň vzrastalo úsilie domácich, ktorí sa nechceli vzdať armáde, ktorá im ničila príbytky, obydlia a poburovala domácich aj medzi sebou... nechceli sa však vzdať toho, na čom tak ťažko pracovali, miest, kde prežili detstvo. Museli však odísť, nikto sa ich nezastal, označili ich ako teroristov, ponechali osudu...
P.S. Tento článok som napísal kvôli tomu, aby ľudia hneď neodsudzovali všetko len preto, že to nepoznajú...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Tak, kto za tie nepokoje môže? To nič, Európa ich prijme, tu je dobre, tu si ľudia raj už vybudovali a radi sa oň podelíme. Zadarmo samozrejme
3
"Nanešťastie sa to zmenilo... v krajine vznikli nepokoje, rozbroje a zároveň vzrastalo úsilie domácich, ktorí sa nechceli vzdať armáde, ktorá im ničila príbytky, obydlia a poburovala domácich aj medzi sebou... nechceli sa však vzdať toho, na čom tak ťažko pracovali, miest, kde prežili detstvo. Museli však odísť, nikto sa ich nezastal, označili ich ako teroristov, ponechali osudu..."
Prečo si myslím že hovoríš o vzniku Izraela ?
Prečo si myslím že hovoríš o vzniku Izraela ?
Napíš svoj komentár
Mas odo mna jedno velke DAKUJEM.