Tak ako aj inokedy, tak aj v tomto blogu sa budem venovať téme láska. Človek by si povedal, že čo sa už tu len dá vymyslieť...
Keď tu občas zavítam a prečítam si niektoré blogy, väčšinou sú smutné- typu chýbaš mi, čo mám robiť bez teba,odišiel/odišla a je vidno, že jednoducho vzťahy v blogoch sú témou číslo 1.
Minule keď som sa v jednom fóre pýtal, čo si milí Birdzáci predstavíte pod pojmom láska, väčšinou to boli odpovede typu nič alebo už nič, oveľa krajšie boli odpovede typu mamina alebo nejaká konkrétna osoba ... Príliš negatívne, pomyslel som si...

Keď som vychádzal z nemocnice a mal ešte trochu čas, rozhodol som sa, že sa vyberiem do môjho obľúbeného antikvariátu- pri vchode ma privítal starý známy majiteľ s úsmevom a slovami: "Tu nájdete skoro všetko" ( a to nerobil žiadnu kampaň ) ... ako som prechádzal okolo políc s knihami zaujala ma jedna, ktorú som čítal už veľmi dávno. Vytiahol som ju a trochu oprášil-zjavne bol o ňu obrovský záujem, písmená trochu zožltnuté na obale som aj tak prečítal názov- Malý princ...

Listujem, listujem, zrazu ma zaujala jedna stať, v ktorej si malý princ hľadá priateľov a líška mu poradí: Ak chceš mať priateľa, skroť si ma...až potom budem pre teba jediná a ty pre mňa jediný... na druhej strane určité slová podčiarknuté, bolo tam: Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné...ešte jedna časť : si zodpovedný za svoju ružu...

Myslím, že každý z nás je zodpovedný za tú svoju ružu alebo za niekoho, koho sme si "skrotili " aby bol potom ten náš jediný/jediná... Znie to naivne a otrepane? (skoro ako otázka z reklamy )... No jedno ma život naučil, niekedy si príliš komplikujeme život a zameriavame sa na veci, ktoré nie sú až také podstatné, príliš si všetko chceme "počítať" a vyjadrovať nejakými veličinami najmä, čo sa týka oblasti vzťahov a porovnávame neporovnateľné, jednoducho nám všetko musí sedieť...

Ale láska taká nie je, neplatí tam 1+1=2 (a nenarážam teraz na prirodzený prírastok ), s láskou nám aj iné veci idú ľahšie...
Ale často stačí aj málo, možno úsmev, milé slovo , tak si urobme život krajší aspoň na chvíľu- tu a teraz...

P.S. A na záver moje motto:
Verím v pravú lásku, ktorá sa dokáže obetovať

 Blog
Komentuj
 fotka
trubka91  12. 2. 2012 18:10
Ďalší blog od Teba, nádherne - od srdca napísaný...
 fotka
domi188  21. 2. 2012 18:56
Krásne napísané
 fotka
vreskot000  1. 3. 2012 20:17
ahoj. veľmi pekný výstižný text. "verím v pravu lasku, ktora sa dokaže obetovat" aj ja verím.. je to moc ťažké najsť takých ľudí. ale pudová nádej je doslova často to jedine čo nam ostane, tak ako som to opisoval v mojom blogu. pekný večer
Napíš svoj komentár