Zpocuvat sa do ticha a do vlastnych myslienok, vnimat len tiche ohlasy sveta, plahocenie nemeho vetra, stratit sa v padajucich kvapkach chladneho dazda, krok za krokom prechadzat nicotou tmy, dych za dychom prijimat silu zivota,
kazdym uderom srdca sa vystavit vlastnemu osudu. Zavriet oci. Iba tak je mozne najlepsie vnimat okolity svet. Ani nie tak dolezite je vidiet ho, ako ho pocut a citit.
Noc je zla. Je tmava, skazena, nepredvidatelna, je v nej ukryty nepriatel, je odpudiva, nechcena, vzbudzujuca uzkost. Vzdy nas v nej nieco prenasleduje. Nieco zle. Preco by nas v nej nemohlo prenasledovat nieco dobre? Ja sa citim v tme prijemne. Zastrie vsetko zle, temer nic nevidiet a vsetko si mozme utvorit v hlave. Podobne ako sneh pokryje vsetko vokol a zakryje tak nedostatky. Tma zastrie vsetko zle, preco by vzdy mala odkryt tie najhorsie predstavy? Moze odkryt fantaziu, obrovske spektrum kras. Ale len pre toho, kto to chce vnimat a chce sa zapocuvat a chce spomalit.
Preco noc vnimame ako zlu a den dobry? Ved pocas dna je vsade plno hluku, rozruchu a hlavne vela ludi, co radi kazia, zenprijemnuju nam zivoty a nicia vsetko vokol seba. Tma je desiva, ale moze dat dusi a zmyslom ovela viac ako svetlo. Pre toho, kto chce, aspon na chvilu. Aspon na chvilu vyjst v noci von na osamele miesto, bez strachu, len s cistym srdcom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár