Uz je to naozaj so mnou vazne. Neviem presne, co sa deje, ale zacinam si nezvratne uvedomovat, ze i napriek letnym prazdkam- casu oddychu a frivolnosti, sa vynikajuco citim v strese, v ktorom sa prave nachadzam. Paci sa mi byt v jednom kole. V jednom sustavnom, nezastavitelnom kolobehu, v casovom obmedzeni, casovej tiesni. Byt v neustalom napati, ze este cosi musim vykonat, alebo je potrebne vykonat, ma realne udrzuje pri zivote.
A to som sa este nedavno zmietala v uplnom dusevnom rozpolozeni destruktivneho charakteru, citala ludsky odsudeniahodne clanky a jedla nevabne potraviny pre vykompenzovanie vlastneho pocitu menejcennosti.
Ano, priznavam, vo veciach mam mierny chaos, ale inteligent sa v tom dokaze orientovat a predsalen, nejake orientacne schopnosti, i ked nevelke, zo seba este vydolujem. Neporiadok je v takomto pripade samozrejmostou a len dokazom cinnosti.
Aj ked nekoknretizujem, o co vlastne ide, podstata je niekde inde. Nahlivost, striedava nesustredenost, hluchota voci okoliu, hladomor a nevyspatost. Nie, kdeze, to nie je ta podstata, to su vedlajsie ucinky. Neziaduce? Nevyhnutne.
A co je ta podstata? Pocit vlastneho uspokojenia na celkom inej urovni.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár