srdcia v zovretí zúfalosti
budúcnosť si žiadá jeho um
budúcnosť si žiadá trúfalosti
Svetlá noci a spev malého mesta
hrubým hlasom démonov industrie
Opitý ženích a nevesta
pod kostolom v noci srdce bije.
Je nám zima.
Počul som, že vo vákuu,
nepočuť krik ani vzlyky...
Chcel by som mať prázdnu hlavu,
pamätať len okamžiky...
...bolo by tak krásne ticho.
Dohnali ich k tomu... Zabíjať sa vzájomne, s nádejou, že zomrú spolu...
Dohnali ich do zúfalosti... jedovatým slovom nemilým Bohu...
Sú choroby lásky, ktoré vedia nakaziť aj tu čistú...
prehniť ju, kým nesmrdí za nudnými dňami pri telke, a dlhoročnou nenávisťou
Sú choroby lásky,
ktoré sa dedia...
...rakovina láskania
infarkt kvietia
...slepota k úsmevu
kým oči nesvietia...
...lebo nemajú čím.
Nakazia ťa jedinci, s čiernymi vredmi na duši, s oparom na veselosti, nádorom na šťastí... nakazia ťa tak, že ťa nezachraní ani mesiáš.
Čo urobíš?
Pozeral na pietu... a pýtal sa: "je to jeho mater? ". A ona prikývla. Plač visel do vzduchu ale dnes nemal nakŕmiť zem... Pustil ju z objatia a pozeral na ňu na stanici, ako sa vlak vzdialuje a s každým ďalším zahrkotaním vozňa bol chladnejší, až do okamihu, keď sa už mohol smiať.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
temperancecullen
25. 10.októbra 2009 20:17
A ty sa stále čuduješ tomu, že ťa chválim? Chválim opodstatnene....
Napíš svoj komentár