Lietajúci mozog a vôľa k životu

híkame keď vidíme
hlupákov
na striebornom plátne
a dovtey závidíme
kozy a vtákov
kým sa z nás nestanú kurvy
čo dávajú dušu bezodplatne

chýba nám niečo v očiach
preto chceme viac
hovoria, že to majú práve tam
prevraciame sa po nociach
z boka na bok
lebo radi by sme šli k nebesiam

ale aj tie najkrajšie miesta sú len kulisy
a vidiny šťastia boli len obrysmi
továreň na sny vyrába len lacný fet
sme schopní zabíjať pre pár úprimných viet...
chceme horieť lebo už nechceme tlieť
chceme cítiť nie len vidieť svet na vôkol
hoc by sme sa na konci, rozsypali na popol...

chceme žiť!
chceme cítiť smrad a vôňu!
chceme rozumieť plaču buniek
a ženskému lonu
chceme žiť!
nie živoriť na generikách pocitov
a byť jednoduchí ako bitová mapa
vylievať sa ako koryto
na kreslách psychológov a psychiatrov
ktorí z nás aj tak robia len INÝCH bláznov
chceme žiť!
nie neustále vychádzať na prázdno
neustále oscilovať medzi nádejou a sklamaním
medzi zrastením a lámaním
medzi zlatými hercami a železnými oponami
medzi dojmom vlastnej krásy a potupnými pokorami!
chceme žiť!
žiť!
žiť...
žiť?

V prítmí pavlačového bytu sa metá evidentne šialená postava v kŕčoch. Za stredoveku by povedali, že je posadnutý démonom. Prikladá hlaveň ku hlave a strieľa. Mozog letí aj s úlomkami lebky cez otvorené okno. Ráno idú okolo puberťáci a smejú sa, že niekto sa v noci riadne porihal. Ja sedím opodial na lavičke a pijem drahé víno z fľaše. Pozorujem východ slnka, a je mi ukradnuté, kedy znova zapadne...

 Báseň

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu