Strelec pretína šachovnicu v diagonále
A dve čierne kráľovné s čiernym kráľom
Tancujú na zvrátenom bále
V divadle primalých foriem
Tu na čierno-čiernej šachovnici
ktorá je vlastne nákupným centrom
kde nájdeš vše nepotrebné na polici
kráčajú prsty po líci...
...kráča ruka po tele
Tam kam nemá kráčať.
Keď je tma pred tebou i za tebou, je jedno kam ideš. Nekráčaš za vidinou predmetu, lež za pocitmi. Tu nás chovajú starostlivé motúziky v kŕčovitom zovretí mŕtvych bábkarov.
A my sa na nich hompáľame z boka nabok.
zavesení za ruky,
zavesení za nohy,
zavesení za gágor...
Traja jazdci apokalypsy
večne skáču do tvaru „L“
a čierni pešiaci sa dobrovoľne vrhajú do smrti
zbavujú sa svojich tiel...
A veže strážia každé kolo
Iné mesto,
ktoré bude
to samé mesto,
čo nebolo.
Kráčam po popraskanom chodníku a nebo je sivé a príliš lenivé, aby sa mu chcelo skutočne pršať, tak len poprcháva. Trávnik, nedávno zelený, teraz hnije a jeho niekdajšia zeleň nadobúda svojský perverzný sivastý odtieň. Budovy vôkol sú zničené nedbalosťou a nevkusom ľudí a malé dievčatko v rúžových šatičkách skáče po nezmyselnom vzorci nakreslenom kriedou na zem.
Moje bytie v tomto obraze nehrá rolu... som pozorovateľom živej galérie, takej živej, až v nej život stráca hodnotu.
Prévert v Slnku noci písal o bohémskych deťoch. Bola to báseň o pánovi, ktorý zabil svojho psa, aby nikdy nestihol na neho zanevrieť.
Duch psa sa vrátil a zjedol pána.
Kráčam po chodníku a strácam orientáciu. Kráčam a strácam chuť ju nachádzať. Viem, že by svet mal byť v mojom zdaní v poriadku. Viem.
Viem však aj, že ani jedna hra šachu v histórii, napriek faktu, že požrali mnoho matematicky nadaných mozgov, nikdy nič nevyriešila.
Sme tu aby sme sa hrali.
Aká bezútešná existencia nemyslíte?
Láska na A1.
Láska na A2.
Láska na A3.
Láska na... E55?
Láska na THC.
Láska na LSD.
Láska na XTC.
Láska skáče z čierneho políčka na čierne políčko.
Láska sa stratila...
...mimo šachovnice. Podrezávam ti krk. A dávam... pusu na líčko.
Záchod
Komentuj
10 komentov k blogu
2
toto je prva basnicka vec, ktora bola schopna zaujat ma a citala som ju celu a pomaly... myslim,ze za ten cas co sem chodim,som nic lepsie necitala, mas uplne iny rozmer pisania ako ja, som velmi hrda, ze po zemi chodia aj taki umelci ako ty...
3
Moje bytie v tomto obraze nehrá rolu... som pozorovateľom živej galérie, takej živej, až v nej život stráca hodnotu.
Kráčam po chodníku a strácam orientáciu. Kráčam a strácam chuť ju nachádzať. Viem, že by svet mal byť v mojom zdaní v poriadku. Viem.
Viem však aj, že ani jedna hra šachu v histórii, napriek faktu, že požrali mnoho matematicky nadaných mozgov, nikdy nič nevyriešila.
Sme tu aby sme sa hrali.
Aká bezútešná existencia nemyslíte?
vďaka že máš tie slová,ktoré ja by som našla,ale nie hneď.
ktoré by som ti časom povedala,ale ty mi to uľahčuješ : )
Kráčam po chodníku a strácam orientáciu. Kráčam a strácam chuť ju nachádzať. Viem, že by svet mal byť v mojom zdaní v poriadku. Viem.
Viem však aj, že ani jedna hra šachu v histórii, napriek faktu, že požrali mnoho matematicky nadaných mozgov, nikdy nič nevyriešila.
Sme tu aby sme sa hrali.
Aká bezútešná existencia nemyslíte?
vďaka že máš tie slová,ktoré ja by som našla,ale nie hneď.
ktoré by som ti časom povedala,ale ty mi to uľahčuješ : )
6
Nenachádzam slov, úžasne napísané a bodlo mi to do nálady. Sklaniam klobúk až po zem
8
Celý život stojíme na šachovnici. V obrovskej hre, ktorú rozohral osud. Raz si na bielej, potom skočíš na čiernu, ale vždy ostaneš pešiakom v cudzích rukách....
Napíš svoj komentár
inak parada