Patrick Swayze zomrel

Sme z polky vyvalení na posteli, z polky sedíme úctivo ako v hocktorom parlamente. Ľad v ktorom bolo víno sa už roztopil na vodu a keďže ma začína smädiť, zabudnem chvíľu na hygienické návyky a odpíjam si. Smeje sa a pritúli sa ku mne. Sme obaja krajne hraniční. Obaja stratení kdesi na polceste medzi zdravým rozumom a šialenstvom. Ľudia, čo často cestujú vám povedia, že svet ľudí na cestách je svetom samým o sebe, a že je odlišný od východiskovej lokality aj od destinácie. Tak je aj svet ľudí, ktorí nepatria ku zdravým ani úplne šialeným svojim vlastným vesmírom a narozdiel od lietadla... tu nevieš kde tá cesta vedie (a vlastne ti to je fuk).

"Zomrel Patrick Swayze." hovorim.
"To mi je novinka Tomáš." odvetí.
"Asi nám to negatívne ovplyvní sexuálny život. Ja si ho vždy pri milovaní predstavujem... Prepáč mojko. Bez Patricka to nepôjde."
"Fúj si mi pripomenul kamaráta."
"Aj on si predstavuje..."
"Ano."
"To fakt? "
"Ano... vraj to nedokáže robiť so svojim dievčaťom, keď si predtým nepozrú Hriešny tanec."
Divne sa zatvárim. "Neviem, či som to chcel vedieť." Odmlčím sa. "Ježiši to je fakt ZLÉ."

Rozmýšľam koľko ľudí mi vlastne spomínalo, že sú na niečo viazaní. Jeden taxikár mi hovoril, že pred tým vždy pozerajú porno. Vlastne mi to hovorilo viacero ľudí. Od kamaráta som počul, že sa mu ani nepostaví, keď dievča nemá krajku... A to už nehovorím o tom, na čo všetko sa vedia namotať ženy. Bez čoho to neide alebo s čím to neide. Niekedy mám pocit, že sa človeku biologicky napojil reprodukčný cyklus na médiá. Že zanedlho bude jedna z fáz reprodukcie druhu homo sapiens sapiens prihlásenie sa na facebook alebo inú sociálnu sieť a optický impulz nejakého filmu, ktorý na prvý pohľad málo pravdepodobne môźe inśpirovať ku koitu. Keď to tak vezmem aj ja mám svoje fetishe. Ale tie sa viažu na telo ženy, zväčša na nič iné.

"Myslíš že tí ľudia sa skutočne majú radi keď potrebujú také niečo aby sa... zblížili? "
"Nemám ani poňatia arašida." Na mojej poznámke na Lynchov film sa pousmiala. Vyšiel som na balkón a pozeral na nočný Trenčín. Asi by sa mi to mesto až tak nepáčilo, keby som sa tu necítil vždy tak dobre. Také veci dosť lámu objektivitu pohľadu.Kokot do objektivity... "Ľudia sú proste len úbohí. Je toľko vecí čo im dnes nabúrava pohľad na svet. Asi potrebujú obrady, hoci aj také nezmyselné... Už len preto, aby ich život aspoň trocha stál za to."
"Poď ku mne láska."

V tú noc som vo sne rozprával s Antoninom Artaudom. Hovorili sme o jeho Divadle krutosti. Povedal som mu, že bol prorok a on povedal "Bien sur que je suis un prophet..." (samozrejme, že som prorok)

Na ceste späť som viedol konverzáciu s jednym dievčaťom, ktoré šlo za svojim priateľom do Košíc. Vypytávala sa a mne to vyhovovoalo, pretože som potreboval trocha obdivu. Keď som spomenul, že sa venujem tarotovým kartám, samozrejme chcela hneď výklad. Vytiahol som veľkú arkánu a povedal jej zo šiestich obrázkov niečo o jej živote... Aký doteraz bol, aký je a aký môže byť ak sa posnaží. Matematika nie mágia. Niekedy to ťažko odlíšiš. S vyvalenými očami sa divila, ako to sedí. Ja som sa len usmial a potichu som zopakoval Artaudove slová.

Dala mi číslo na lístku a po slovách "Iste sa ozvem." a zažmurkaní som vyhodil lístok do koša. Samozrejme, že to ona už nevidela. Vo vstupnej hale sa objímala s chlapcom a poza chrbát sa na mňa pozrela. Znova som žmurkol a odišiel von zo stanice do nočných Košíc.

S Robom som sa stretol v Carpane. Objednali sme si nejake tortelini. Ja som chcel fľašu vína (Mok, na ktorý som si v poslednej dobe zvykol. Nemaže spomienky, ale pomáha na niektoré veci nemyslieť).

"Patrick Swayze je mŕtvy." povedal som s úškrnom.
"Nehovor o tom, lebo sa pozvraciam. Už keď skapal Jackson, som mal na mále. Keď teraz sa dozviem o smrti každého kokota v samý deň od päťsto ľudí, asi sa fakt potikujem."
"Každý z nich je rovnako nahraditeľný ako ich idoly. Čo vlastne ten človek znamenal? Čo hodnotné kedy v živote vytvoril až na to, že v jednom filme zavrtel prdelou na nechutnú hudbu v zajatí nechutného príbehu a v nejakom druhom hral s tou negerkou ducha... sakra jak sa to volalo? "
"Ghost."
"Aké originálne na film o duchoch nemyslíš? Kurva, kto vymýšľa tie pičoviny..."
"Kto také pičoviny uctieva na facebooku? "
"Asi sme všetci svojim spôsobom zodpovední."
"Všetci SME zodpovední za VŠETKO. Ide o to, že len hlupák pre tú zodpovednosť trpí."
"Nedoženie každého z nás? "
"Bullshit. A aj keby, keď pred tým spravíš, to čo máš, je úplne jedno za čo všetko si zodpovedný."
Odpil som si z vína a pokračoval v jeho niti. "Potom sa dobro a zlo stáva irelevantným. Ale kedy skutočne vieš, čo máš robiť? Keď si spokojný s tým čo robíš? "
"Keď to má efekt."

Efekt... Čo z toho čo robíme má vlastne efekt? Čo nesie skutočnú dôležitosť. Náš život nie je sviatosť, ani naše názory naň... a vlastne ani život ako taký... Všetko je to plané, prchavé...

Cestujem v električke a počujem ako sa dve ženy za mnou rozprávajú o tom mizernom hercovi. Efekt. Efekt je aj to keď o tebe hovoria dve obstaróžne príslušničky lúzy... Niektoré pojmy asi obsiahneme len pocitom. Znova mi začínajú kŕče v źalúdku, tak si ávam lieky, čo mám vo vrecku. Akonáhle prichádzam domov do prázdneho bytu, hádžem si tri tablety šumivého aspirínu do vody a so značným uspokojením ho pijem. Prestávajú kŕče... aj hlava trocha prestáva bolieť oproti svojej bežnej hladine bolesti.

Ležím na posteli a trocha rozmýšľam. Dochádza mi SMS. Je od spolužiačky. "Tomi, vieš, že Patri..." hádžem mobil o zem. Je mi zle. Vyťahujem ibuprofen z pod postele a dávam si dve tri tabletky. Točí sa mi hlava a zaspávam.

Samozrejme, že som prorok.

 Záchod

11 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu