Profesor

Profesor si napravil okuliare a skontroloval, či má všetky poznámky, ktoré potrebuje. Nerád by zabudol spomenúť ten rafinovaný detajl ohľadom... "Hihi... hihi... hihi..." Obzrel sa, či ho nikto nevidí. Nebol by rád keby ho videli správať sa tak detsky. Vykročil si po chodbe. Študenti, čo šli okolo sa mu zdravili a on na to reagoval miernym pokývnutím hlavy. Samozrejme mu to bolo vduchu príjemné no také veci sa nedávajú najavo.

Keď vošiel do prednáškovej miestnosti, ostal mierne primrznutý. Nemusel dlho počítať.

"Osem poslucháčov? To je mrzuté." ale nenechal sa odradiť. Poznámku si však nechal na neskôr- až bude viac ľudí.

Po prednáške si to nespokojne zamieril do svojeho kabinetu. Snažil sa na to nemyslieť. Dal si salámový rožok, čo si kúpil v školskom bufete a k tomu zapíjal kávu. Nespokojne si odkašliaval. Ono to neskôr bude iste dobré...


Na druhý týždeň ho takmer na ceste zrazilo auto. Za nič na svete nechcel prepásť prednášku. Tešil sa ako im povie tú vtipnú poznámku ohľadom... tej veci.

Zhodil zo seba v kabinete kabát, šál. Zhrabol papiere a potom už pokojným krokom (ponáhľal sa do školy aby v nej mohol chodit pomaly) si to namieril do miestnosti. Ostal stáť vo vchode. V laviciach sa na neho obrátili dve hlavy najväčších šprtov v ročníku... Boli to takí šprti, že ešte aj jemu pripadali príliš našprtaní. Ani štipka elánu v tele a takým trapošom má povedať tú vtipnú poznámku ku katastrálnemu právu?

"Traja sú už spoločnosť." povedal nahlas, na čo sa študenti silene posmiali. Boli to typy, ktoré nemali zmysel pre humor. Teraz to už vedel. Poznámku povie neskôr.

Na tretí týždeň chvíľu stál pred vypolstrovanými dverami prednáškovej sály. Odkašľal si a odhodlal sa. Jedným očkom nakukol dnu.

JEDEN ŠTUDENT? !

Ako je to možné? ! Ako? ! Je to šatami? Je to prízvukom? ! Iste je to prízvuk! AKO JE TO PREBOHA MOŽNÉ? !

Predýchal sa. Nenechá sa vyviezť z miery... Vošiel dnu a keď videl jedného študenta povedal: "Nuž Boh je s nami, sme traja...". Začal prednášať...


Prišiel domov a povedal o tom v posteli svojej manželke. A ona na to:

"Ale keď ste už dve látky za katastrom, načo by si to vlastne hovoril? " Dala mu pusu na čelo a vypla svetlo. "Tak teda o rok."

Myslela si, že zaspala. V ten večer ale profesor... zosnul.

 Záchod

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu