Snehová kráľovná-keď som bola malá,chcela som byť ako Gerda. O 20 rokov som sa ňou stala...

Na pokraji jedného veľkého mesta vo vysokom dome, takmer tam kde sa strecha so strechou stretávajú, v podkrovnej izbietke žila jedna babička a dve deti.

Dievčatko sa volalo Gerda a chlapec Káj.

prvá rana , prvá čriepka. osudná.


Čo sa Ti stalo Káj? Daj mi pokoj Gerda! Ale Káj!

..........................
Gerda, dievčatko moje,neseď toľko pritom okne.Pozri ako krásne svieti slniečko. Aj kvietky v záhrade už rozkvitli a Ty si ich nevidela.

Nemôžem sa pohnúť, čo ak príde Káj ?

nevráti sa nám ten už ..
..........................................

Nik neverí, že sa Káj ešte vráti, vravia, že dávno zahynul, ale to nie je pravda! Káj predsa musí žiť! Musí!
Možno ho Snehová kráľovná nechce pustiť domov, možno len potrebuje moju pomoc . A ja ho musím nájsť.

..........................
Nevydržala Gerda dlhšie čakať. Obula si nové topánočky a vybrala sa hľadať Kája. Šla dňom i nocou , na chvíľu zablúdila aj do čierneho lesa. Na prašných cestách topánočky úplne zodrala, ale Kája nikde nenašla.
....................................

..Teraz už viem, aké je to, keď je človek sám. Nikto sa ma neopýta "Gerda, nechceš jesť ?" Nikto mi nepovie,"Gerduška, ukáž či nemáš horúčku " Nikto sa ma neopýta " Čo Ti je Iduška?, prečo si taká smutná?"

na zámku , kde si myslela, že našla Kája.

"Aha dievčatko! Ako si sa sem dostala? A prečo plačeš? Skryla som sa za záves a v ňom bola diera. A pre to plačeš? Pche! Taká maličkosť!
Ale cez tú maličkosť som uvidela Tvoju tvár! A preto si sa rozplakala ? Áno, lebo Ty nie si Káj.



u starej laponky spolu s polárnym sobom


"aký si len hlúpučký , môj milý sob! Nemôžem jej dať väčšiu moc ako má. Nevidíš, aká je jej moc veľká? Že sa pešo a takmer bosá dostala takmer na koniec sveta?

Jej moc tkvie v jej srdci a v jej láske.

Ak jej láska neroztopí ľadové kájovo srdce

a nevyplaví črepinku z jeho oka,

nezachráni ho nijaká moc sveta.


pred záhradou Snehovej kráľovnej.

"Gerda nerozmyslíš si to ? Nie. Je tu hrozná zima a chlad. Čím ďalej pôjdeš, tým bude zima krutejšia.
Nie.


V záhrade

"Je tu také ticho a tma. Pusto . Vietor len hučí a hučí a zráža ma z nôh.
Niet sa koho spýtať, či idem správnym smerom.
Už nevládzem. Musím si odpočinúť. Sadnúť si do snehu. Len na okamih si oddýchnuť.

Nie !Káj ma potrebuje ! Musím ísť ďalej ! "


V zámku

"Kde som to ? Káj kdesi ? Prosím Ťa ozvi sa mi! Vari si už naozaj zamrzol Káj?

Keď si pomyslím, že si sa premenil na kus ľadu, nohy ma už nechcú niesť. Káj ! Ak sa neohlásiš spadnem !

"Tichšie nevyrušuj ma! Káj ! To som ja Gerda, Ty si už na mňa zabudol ? Hlúposť, nikdy som nanič nezabudol.
Ako to hovoríš Káj? Aký si studený a premrznutý. Ani trochu si sa nepotešil,že som prišla?
Idem za tebou takú diaľku a Ty ma ani neprivítaš?
Vítam Ťa Gerda.

Ani sa na mňa neusmeješ? Káj! Si to vôbec Ty?

Je to Káj !povedala Snehová kráľovná. Tak predsa si prišla. Vidíš. Zbytočne si sa namáhala! Zbytočne si trpela!

Nie! Našla som Kája!

Ale on Ťa nepotrebuje. Je môj!

Ako to Váš?
Káj, povedz niečo ! Nemôžem. Skladám z týchto KÚSKOV ĽADU slovo VEČNOSŤ.
Ak sa mu to podarí, dám mu celý ľadový svet.

Načo by mu bol taký svet? Bez slnka, bez štastia,bez radosti?

Káj, prosím Ťa ! Poď, pôjdeme spolu domov!
Budeme sa opäť spolu smiať !

Nemôžeš mať predsa radšej tie kusy ľadu ako mňa. Ako svoj smiech.

...a Gerda plakala a plakala. Horúce slzy jej kanuly z tváre a padali rovno na Kájovo ľadové srdce..

Káj pocítil najprv bolesť, horúčosť , bolesť a smútok..

a Gerda rozprávala..

Nie ! slzu nie !

Tu Kája začali svrbieť oči a ako počúval z oka mu padla prvá slza.Druhá. Tretia mu vyplavila maličkú črepinku z oka.

Gerda čo Ti je? Prečo plačeš ? Ublížil Ti niekto? Čo sa stalo? A kto je tá ľadová pani?

Gerduška neplač !

Káj! Môj Káj!

A Káj mal opäť teplé ľudské srdce a pohľad svojich očí. Opäť zatúžil vidieť jarné kvety a ocitnúť sa v láskavej náruči.


Na pokraji jedného veľkého mesta vo vysokom dome, takmer tam kde sa strecha so strechou stretávajú, v podkrovnej izbietke , plnej kvetov, už smiech neutícha.

Vládne tam láska.

V tej izbietke býva babička a dve deti.

Dievčatko sa volá Gerda a chlapec Káj.



... v rozprávkach vždy všetko končí, tak, ako má...

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu