Smrť

Rozhodol som sa sem vycapit moje dielo..snad sa vam bude aspoň trocha páčiť.
Z troch tém sme si mali vybrať jednu a napísať uvahu. Ja som si vybral toto:

,,Štastný je ten, kto umrie skôr ako začne prosiť smrť, aby si ho vzala"

Smrť. Slovo ako každé iné. Alebo nie? Slovo smrť v mnohých vyvoláva smútok, obavy či strach. Spája sa s temnotou a prázdnom. Samotná smrť ako taká je a bude pre ľudí vždy veľkou záhadou. Jedny myslia, že smrť je koniec, že po nej neexistuje nič. Iný veria v nadpozemský život či reinkarnáciu. No vždy od počiatku vekov sa i ten kto veril ocitol na pochybách. I ten, kto vedel, že po smrti ešte niečo bude sa zmietal v žiali keď mu vzala niekoho blízkeho. Až ste aj vy pocítili smútok zo straty milovanej osoby, určite ste aspoň na okamih znenávideli toho kto vám ju zobral. Nenávideli ste smrť. Skoro všade táto nenávisť k smrti vystupuje. V každom kultúrnom diele smrť je aspoň náznakom. A všade je rovnako nenávidená. No smrť nie je zlá. Až by sme smrť zobrali ako osobu, ako existujúcu bytosť robí si iba svoju prácu. Mnohokrát sa nám nepáči, jej konanie a vyčíňanie, no možno osoby, ktoré umreli boli šťastné. Pýtate sa prečo?
Život je krásny, možno ho prežívame iba raz. Možno je toto jediná šanca na život, nato aby sme zacítili vôňu kvetov, či pocítili teplé lúče Slnka. No i napriek tomu si mnohý prajú smrť. V ukrutných bolestiach, denno-denne musia znášať úskalia života a civilizácie. I napriek tomu, že sa im snažíme pomôcť, i napriek tomu, že im doktor predpíše tabletky na utíšenie tej hroznej bolesti, i napriek tomu trpia. Keď sa liek dostane do krvi a znecitlivie telo, keď už chorý necíti žiadnu bolesť a leží na lôžku, jediné čo môže je utiahnuť sa do svojich myšlienok. Stále sa trápi i keď nie fyzicky. V hĺbke duše začína chápať, že sa z toho nedostane. Že umrela i posledná kvapka nádeje, ktorá je pre iných nekonečná. V hlave mu víria otázky, načo tu vlastne je. Keď sa nemôže tešiť zo života. Načo sa každé ráno zobúdza keď mu aj tak doktori dajú lieky na spánok. Načo pridáva starosti svojim najbližším. Načo vôbec žije. Každý večer usína s myšlienkou na zajtrajší deň s nádejou, že snaď bude posledný. No nie je. Ani ten ďalší nie je posledný. Mnoho dní už prešlo odkedy si začal priať smrť, mnoho času stratili doktori i jeho rodina. A mnoho bolesti už zacítil. A v tom, ako zázrak, ako dar z nebies prichádza. Berie si jeho dušu a jeho telo umiera. Už nebude cítiť bolesť, už sa nebude každý deň ponárať do temných myšlienok bude mať pokoj. Pokoj pre ktorý toľko trpel. Zachránila ho smrť. Okolie narieka, preklína boha prečo ho zobral, prečo ho ešte nenechal žiť. Veď bola podľa nich nádej.
Ten čo umrel si to však nemyslel. Vedel, že keby umrel skôr ušetril by si kopec bolesti. Nemusel by trpieť a umrel by s tou najlepšou spomienkou na život. Umrel by šťastný.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu