1. Chráň si svoje teritórium
Už mi bolo vidno len zježené vlasy z tej jamy, ktorú som od zlosti, že autobus opäť mešká, vyšľapala na stanici. Ako keby to nestačilo, výhľad na cestu po ktorej mal prísť môj šofér na bielej karose zablokovala iná krabica s oknami. Meškal už dobrých 10 minút, keď som ho konečne zbadala. Lenže jeho miesto bolo zabraté už vyššie spomínanou krabicou. Problém sa pán šofér rozhodol vyriešiť naozaj šibalsky! Asi chcel trochu ozvláštniť sparný deň na stanici a tak PRICÚVAL. A neuveríte ale pricúval rovno pred už spomínanú krabicu.Všetci sme šťastne nastúpili a čakali na víťazoslávny odpich zo stanice. Nič sa však nestalo. Šofér sedel za volantom a v rytme samby bubnoval prstami. Po chvíli som počula trúbenie. Jasné, náš šofér chce ešte dokončiť tento hánkový tanec ale šoférovi za nami sa krepčiť nechce a už by aj šiel. Zatrúbil znovu a znovu. Za pár sekúnd sa prirútil malý, tučný a poriadne napajedený chlapík. Podľa loga na tričku som súdila, že to bude asi ten vodič- netanečník. VYskočil na prvý schod autobusu a začal kričať ,,Ty kokot nepočuješ?! Ja už chcem ísť tak sa uhni ! " Nášho šoféra razom prešla tanečná nálada, postavil sa a začal tiež hulákať. ,, Choď do piče lebo ti takú zajebem, že ťa jebne o asfalt! Furt mi tu stojíš aj keď máš odchod o šiestej ale stojíš tu ako taký kokot do šesť desať. Tak teraz stoj tiež! Kam sa zrazu ponáhľaš? Doteraz si sa neponáhľal!" Malý tučko vyskočil ešte o schodík vyššie ,, Čo to trepeš? Vypadni lebo ti zajebem!" vrieskal a už zdvihol aj varovný ukazovák. Tomu nášmu viac netrebalo. Vyskočil zo sedadla a už sa hnal k tučkovi dole schodíkmi. ,,Ty kokot, počkaj jak ťa polámem!" skôr ako ho stihol schmatnúť, tučko rezkým krokom vyskočil z autobusu a vbehol do svojho. Bolo ešte počuť ako kričí ,, Však ja ťa rozjebem!" Možno by ho aj ako on vraví "rozjebal" ale to by nesmel už sedieť vo svojom autobuse za zavretými dverami. Nášmu šoférovi sa zrejme nechcelo použiť fyzickú silu na dobytie sa do cudzieho autobusu a tak naspäť nastúpil k nám a za pár minút sme sa konečne pohli.
2. Semafór-nese(re )mafór idem!
Odvahy mi nechýba. Mám rada adrenalín a zvyknem ho i vyhľadávať Oprava: zvykla som. Teraz už nemusím, stačí mi cesta autobusom. Neverili by ste ako taká pojazdná obluda trhá plné čiary. Nezľakne sa ani dvoch vedľa seba. Práve naopak, mám pocit, že to mu ešte dodáva na rýchlosti. Isto si pamätáte, že v istom kole v Crashovi Bandicotovi boli také zeléné šípky, na ktoré keď nabehol, zrýchlil sa o tri svetelné roky. Takisto fungujú plné čiary na vodičov autobusov. Nedávno som si všimla, že aj červená na semafóre má rovnaké účinky. Ako sme si to tak rúbali minimálne 80 k semafóru, jeden z vodičov zakričal ,, Feri hamuj! Červená." A do Feriho ako keby blesk udrel. Noha mu pod stresom oťažela a my sme červenú prepiekli v 90tke- tipujem.
3. Dobrých vozidiel sa vedľa seba zmestí veľa
Tak ako týmto vodičom nerobia problémy plné čiary, tak isto ich netankujú ani autá v protismere keď predbiehame. ,, Veď sa uhne, široká cesta." komentuje jeden a druhý mu pritakáva a rýchlo sa snaží spomenúť, čo to ten inštruktor pred 100 rokmi vravel o predchádzaní áut. Tri motorové vozidlá vedľa seba nikdy nespomínal. Šašo! Keby len teraz videl ako opäť raz pekne v zákrute predbiehame červenú felíciu zatiaľ čo oproti sa rúti modré superbéčko. Tak krásne sme sa všetky tri vošli vedľa seba.
4.Miestojka
A potom sú tu miestenky. Záruka toho, že budete celý čas pokojne sedieť, zatiaľ čo sa neznalí budú snažiť rukami- nohami nejako ukotviť v tej úzkej uličke. Tak by to malo byť. Ako som sa už naučila, v mojom obľúbenom spoji platia úplne iné pravidlá. Ešte za mojich sladkých časov ( plných nevedomosti) som nechala vždy všetkých nastúpiť. Kam sa budem tlačiť ? Mám miestenku, tak nech si idú ak im nevadí, že potom budú musieť zdvihnúť svoju vznešenú riť a so všetkými pakšamentami zaujať pozíciu "na stojáka". Nastupujem medzi poslednými, šoférovi s hrdosťou podávam miestenku. Sedadlo číslo 36, utvrdzujem sa v mysli. Na to na mňa šofér menej príjemným tónom prehovorí ,, Sedadlá nie sú očíslované. Do Moraviec postojíte a potom uvidíme."
5.Kedy pôjdem, vtedy pôjdem. Kade pôjdem, tade pôjdem
Spomeniem už len dva bežné rituály tohto cestovateľa mimo zákon. Idú spolu ruka v ruke, tak ich dám pod jeden bod. Je železným pravidlom, že spoj mešká 25 minút. Nezažila som nikdy aby prišiel na čas. Meškanie okolo hodiny je priemer. Človeka to časom prestane srať a začne sa na tom baviť. Keď teda môj milený spoj prišiel o hodinu neskôr, nastúpila som s úsmevom a šoféra sa milo opýtala ,,Vy ste nejaký nový spoj o štvrtej?" To ste mali vidieť jeho pohľad. Najradšej by na mne v sekunde praktizoval výkop typu "THIS IS ..SPARTABUS" ,, Nie, meškáme hodinu. " precedil cez zuby. No a viete, keď už máme to hodinové meškanie, to sa potom šoférovi šľape do plynu. Potom sa stáva, že šofér cúva po dialnici lebo neborák, zabudol odbočiť na jednu zo zastávok. To je ten lepší prípad, niekedy sa vyserie na cúvanie a jednoducho zhúkne ,, v Žarnovici nestojíme dnes! "
Toľko v skratke pár mojich zážitkov. Nebudem vám klamať, keby tá dementná spoločnosť neprijala nového sexy šoféra, ktorý ma balil (mám reálne podozrenie, že ho na mňa cielene nasadili) tak by som už horúčkovito tlačila minimálne tretiu sťažnosť.
Skutočný príbeh
Komentuj
18 komentov k blogu
1
johnysheek
14. 5.mája 2016 00:02
a podarilo sa?
5
9
Páči sa mi, ako to berieš s nadhľadom, aj keď sú to skúsenosti, ktoré by ťa mali poriadne vytáčať
14
Dlho som necestoval pravidelne autobusmi - nemal som dôvod, ale stáva sa. Ale teraz chodím aspoň busom MHD ale tiež mi to sem tam stačí a to s červenou platí hlavne keď je to pred kruháčom však čo na plnej plyn, vždyť meškáme
Napíš svoj komentár