vytiahla nás ruka náhody.
Viedol som ťa svojou púšťou nahou,
potom s tebou skočil do vody...."
Tento úryvok z básne od Kamila Peteraja mi ostal v hlave....je to z jeho knihy Čo sa šeptá dievčatám. Starká mi ju kúpila už ani neviem, na ktoré narodeniny . Poradila jej to predavačka, vraj to sa teraz dobre predáva. Vtedy som tú knihu ani náhodou nepokladala za nejaké umelecké dielo. Boli to len prázdne básničky. Niektoré sa dokonca ani nerýmovali a ja som sa plytko smiala, čo to ten Kamil do tej knihy naškrabal..
Prešli však roky a ja som si opäť našla cestu k tejto knihe. Náhodne ani neviem ako, prekladala som ju zo starej police na krásnu novú. A keď sa mi už dostala do rúk, tak som ju otvorila a začala čítať. Tie básne boli nádherné, jedna lepšia ako druhá. Hltala som ich pohľadom a moja práca s novou policou šla bokom. Pár krát som skontrolovala obal knihy, či naozaj držím v ruke tú knihu, ktorú mi pred pár rokmi starká kúpila na narodeniny. Tú knihu, ktorú som pokladala len za nepodarenú zbierku slov. Tú knihu, ktorú som starkej pohľadom vyčítala.
Všetky básne som si prečítala asi 10x . Po prečítaní každej som ostala nemo zízať na holú stenu. V hlave mi však prúdilo milión myšlienok a každá jedna moja bunka, každý kúsoček mňa plesal šťastím z metafor a úžasných prirovnaní , ktoré ten veľký umelec dokázal vymyslieť.
Básne mi dávali zmysel, videla som v nich množstvo vzťahov. Či nejaký z mojich , či vzťahy okolo mňa. Všetky boli popretkávané týmito básňami. Keď som smutne prišla na to, že už čítam len poslednú stranu, že to nie je báseň len názov vydavateľstva a veci tomu podobné, zavrela som ju. Z vrecka som vytiahla mobil.
,,Ahoj, to som ja.Vieš...ja by som sa ti chcela poďakovať."
,,A za čo Mima?"
..Za tú knihu, čo som od teba dostala na narodeniny...od Kamila Peteraja. Je skvelá. Úžasná."
,,Už som myslela, že sa toho nedožijem." a položila telefón.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár