Čo sa týka bývania, 4 dievčatá z Európy ( áno jednou z tých šťastných som bola i ja) sa nasťahovali do malého domčeku, ktorý ale nápadne pripomínal garáž. Potvrdiť to s istotou neviem, 17 pavúkov, ktorých som sa po príchode vypytovala, mlčalo.
Žltá garáž teda okrem základne pavúkov obsahovala i dve izby. V jednej bola kuchyňa so všetkým čo k tomu patrí a čuduj sa svete aj s práčkou a sušičkou. Jediným mätúcim prvkom bola poschodová posteľ. V kuchyni. Poschodová posteľ. Ešte raz, v kuchyni.
Druhú izbu tvorila poschodová posteľ, malý stolík a pár vešiakov. Furt lepšie ako mať hlavu vedľa sporáku.
Potom tam ešte bola maličká kúpelnička. Sprchový kút, záchod a umývadlo. Dve sme sa tam nevošli. Iba keď boli dvere otvorené...a dvere boli otvorené...dvere boli otvorené stále.
Keďže patrím medzi nekonfliktné typy, vybrala som si posteľ v kuchyni a keďže som aj dobrák od kosti, tú posteľ hore. Veď ak budú spolubyvky kravy, pokecám s pavúkmi. A veru sme si s pavúkmi pokecali.. často..a veľa.
Hneď po našom príchode prišiel správca tej garáže prerobenej na dom. Vypasený američan, ktorý si za ženu vzal zúfalú kolumbijčanku. Pred hladom si vybrala zelenú kartu, american dream, len škoda, že v balíčku bol aj tento už na pohľad nepríjemný amík.
So všetkou úctou a slušnosťou som mu opísala situáciu v dome i keď som predpokladala, že ako správca by ju mal poznať.
,, Môžem sa opýtať, prečo táto poschodová posteľ nemá rebrík? Ako sa mám dostať hore?"
,,Veď je tam pri stene polička, po nej."
,,Dvere na kúpelni sa nedajú úplne zavrieť. Opravíte to?"
,,To sa nedá opraviť, veď ste tu len dievčatá. Nie je dôvod hanbiť sa."
,,Vchodové dvere sa nedajú zamknúť?"
,,Nie, načo by ste sa zamykali? Na tomto ostrove sa vám nemá čo stať. Sporák už má svoje roky, nepoužívajte ho ak nechcete zhorieť. Nefajčite tu a nepite, keďže sa dvere nedajú zakmnúť, nemá zmysel vám dávať kľúče. Tak vám prajem pekný pobyt."
A tieto vchodové dvere mi potom priniesli mnoho vtipných zážitkov, kedy Jamajčania chodili prosiť o rande a zhodou okolností vždy vystihli moment keď som sa prezliekala.
Nečakali sme Hilton ani nič tomu podobné. Realitu sme prijali ako bola a rozhodli sme sa aspoň čiastočne túto garáž zútulniť. Dali sme sa do upratovania. Teda až na jednu členku tejto nedobrovoľnej reality show : Vyrážku.
Rúce dievča zo Slovenska, ktoré nám počas cesty na ostrov porozprávalo ako pracovala vo Francúzsku a kade tade po svete a že už sa ničoho nebojí. Ovládala ruský, anglický i francúzsky jazyk. Anglický vraj najlepšie. Neviem čo sa odohralo v jej vnútri po príchode do žltej garáže ale od tej chvíle až do svojho urýchleného odchodu som ju inak ako plačúcu nevidela. Keď som sa ráno zobudila, plakala. Keď som ju stretla na obede, plakala, večer pred spaním som namiesto ,,Dobrú noc" počula ,, Nenávidím to tu" a potom ešte pár vzlykov. Verte mi, žiť s týmto človekom vás skôr či neskôr zničí. Svoju negativitu pomaly ale isto prenášala i na mňa..
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
saddath
4. 10.októbra 2016 18:03
Heeey co taky kratky chcem viaaac
3
Neviem ci si len robíš srandu, alebo je to aj pravda. Všetko, čo popisuješ je tak komicko-tragicke.
Napíš svoj komentár