vnútri divé zviera býva
v škrupinke jemnej, bielučkej
nevinnej ako sneh
vnútri zúri krutá búrka
vo mne krehučkej
rozbíja ma
nie som sama
a pritom tak sama som
neviditeľnosť trhlín
realita padá z hlbín
do ešte väčšej temnoty
pohlaď zviera
zahlaď stopy
zahlaď stopy po útoku
vytiahni tŕň, čo viazne v oku!
vyber ho a zaceľ ranu
nech už to tak nebolí
nevraživec
podhodil moju dušu divým vlkom
až sa jej jeden divý vlk ujal
namiesto smrti
vykúpenie
snád aj on to cíti!
utrpenie!
boľavá duša
dezinfikácia potrebná je
odstráň posledné kusky netvora
až je jasné, kto sa smeje
až som ja tá posledná
až on sa škvarí večne
v krutom ohni zúfalstva
až krv sa jemu pení
až jemu trhá srdce z hrude
ja chcem byť tá
ktorá krotí zvieratá
ktorá vládne vlkom divým
už nikdy sa nepomýlim
on je otrok
otrok seba samého
otrok egoizmu
otrok sveta krásneho
ktorý on však nevidí
vie to
vie, že nemôže
raz ho to premôže
aj tak mu už niet pomoci
tak odletím ja do noci
a ty si ostaň v temnote..
Tak Zbohom blúdny holanďan...
blúď ďalej
ale už bez krehkej zvery
už ti nikto neuverí
blúď a buď šťastný
v tvojom divnom utŕpení
ďakujem, že si ma zabil
aby ma on zas zachránil
ďakujem...
transplantácia
vlk daroval
divé srdce vlčie
v nežnej beštii už tlčie
ďakujem
ujalo sa
prijíma sa a bije
už nie som zviera bez srdca
už nemá on tú veľkú moc
prišiel si mi na pomoc
ďakujem
nenávidim slzy
nenávidim smiech
milujem i nenávidim
opäť chcem cítiť
opäť chcem milovať
opäť chcem z okna sa pozerať
a pri tom neplakať
nech teraz plače on
podhoď Jeho netvorom
podhoď toho netvora
ja chcem byť tá potvora
ktorá s chladom
vo vriacom hlase
oznámi, že je tu zase
divná chvíľa
večná a tak nekonečná
teraz ja podhodím netvora
nie však dobrým vlkom divým
ja sa už viac nepomýlim
ja ho krásne podhodím
do temnoty bez citov
a bolesti zahodím
bez možnosti návratu
chcem zmes nových pocitov
tak ty tŕp a ty ma miluj pevne
ja som divé zviera
krídlami už trepotám
až mi nové srdce zviera
vo vzrušení precitám
pozor až ti neuletím
v kukuričnom poli deti
ženú sa a nevedia
Kam?
nevie nik
ja som však opäť tu
z predlhého výletu
opäť som ta krásna, divá
BEšTIA
už nik mi krídla neostrihá
Máš však veľkú právomoc!
ľúbiť ma, veď to má moc
väčšiu než to temné väzenie
vražda
vytrhnutím
vražda vytrhnutím srdca z hrude
na ktorú sa nezabudne
ale už sa zabudlo...
Kriesiš ma ako fénixa
a ja opäť vstávam z popola
ďakujem...
Ja ďakujem, že si ...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár