Ako slon v porceláne
Veľký človek v malom tele
Kvíli,skučí,plače stene

Ako sloník v porceláne
Čo sa pohnúť nemôže

Nikto slona nepočúva
Keď sa ticho započúva
zistí,že to čo si myslel
že to iba porcelán je
ručne krásne maľovaný
vo vnútri je schovaný
živý a živučký
veľký sloník malučký

porcelán sa rozbiť nedá
keby si ho predsa rozbil
slonika by si hneď zabil

tak sa iba započúvaj
never tomu,čo len vidíš
otvor srdce,ver čo cítiš
a hneď zistíš
že krásna socha,
rukou maľovaná
ešte krajšia duša
v tej soche je schovaná

Keď sa v tichu započúvaš
slon v porceláne
šepne ti tajomstvá sveta
v jemnom obale ukryté

počúvaj
len šepot začuješ
otvor srdce
a hned počuješ,cítiš
ani nevieš ako
slza steká po líci
je neskoro
telo ma 20 a sloník 30
čo sú roky čo sú vek
len sa započúvaj do duše
že slon pomaly a nežne
-umiera-

je neskoro
čas sa kráti
vzduch mu dochádza
tak aspoň jeho duši
úľavu jej daruj
tým,že svoje srdce
dušu,ruky,hlavu
venuješ mu
srdcom,dušou,hlavou počúvaj
rukou jemne porcelán hlaď

Buď pri jeho poslednej sekunde
Buď keď slon posledný krát vydýchne
A vtedy porcelán pukne
a uvidíš,že príbeh so slonom pravda bola
Len 21 gramov
odišlo z tohto sveta
do slonieho neba

je neskoro
stŕpnuté telo porcelánove
nežne hladiť
to čo hladiť treba
je duša uebolená

Tak sa započúvaj
nenechaj svojich priateľov
jemné porcelánové bábky
stáť len na poličke
Lebo pomaličky a ticho umierajú

tak otvor srdce a počúvaj
nič iné a možno áno....

možno je lepšie rozbiť porcelán
a vypustiť dušu

nech aj ona zacíti kúsok slobody

miluj a buď milovaný...

 Báseň
Komentuj
 fotka
vinyl1  3. 3. 2009 11:41
celkom pekne, pekná myšlienka..no tá tvoja foto, je tiež zmalovaná ako porcelán toho sloníka.
Napíš svoj komentár