pri posteli ti stojí
pery červené
krv jej steká po krku
telo biele
jemné odené
Ona stojí a usmieva sa
preniká tebou zvláštny strach
radosť,triaška
žena sa usmeiva
hladí ťa potvári
zostávaju ti
už len dve minúty
zavolaj
nevládzeš
odchádzaš
len plačeš
od šťastia
smútku
radosti
a zúfalstva
koniec je začiatkom nového
čo začína a čo končí
jej krása vyráža ti dych
hladí ťa
blíži sa k tebe
je to cítiť v jej nehe
že ti berie
najvzácnejší dar
končí to čo si miloval
končí to čo si nenávidel
Končí a začína
končí čo si sám ukončiť chcel
a nikdy si silu nenašiel
začína
žena ťa hladí a ty pomaly zaspávaš
chceš ešte obíjamť svoju matku
chceš zavolať priateľom
a teraz sám tu
ležíš a umieraš
nemáš hlas a nechceš kričať
kričíš a nik ťa nepočuje
máš v tom chaos
blíži sa
tak už ma pobozkaj
krásna žena
poď a objím ma
zbav ma toho čo som nenávidela
zbav ma toho čo som milovala
krásna jemná žena
zvlieka si šaty
jej dokonalé krivky
poslednú vlnu vzrušenia
mojím krehkým telom preženú
dotkni sa ma
ľahni si
chcem ťa ucítiť
ty zvláštna žena
milujem ju a nenávidim
väzní ma a dáva mi slobodu
stavia sa na nohu
druhú na mňa vyloží
ľahá si na mňa
a ja cítim jej krehkosť
objíma ma a cítim jej silu
poď pobozkaj ma krásna žena
tvojími krvavočervenými perami
sama som ťa zavolala
krv steká po mojej koži
kladieš na ňu tvoju nežnú
bielu strašidelnú rúčku
objímaš ma silnejšie
a ja sa s vami lúčim
milujem a odpustite
táto žena krásne vonia...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár