Musel konat a to náhle, bez prípravy. Záložný plán mal síce pripravený, ale ten chcel použiť v prípade keby chcel opustiť krajinu, vrátiť sa domov.
A tak konal.
Rozbehol sa von z Temného lesa , od skál kde kedysi žil Aragog a kde sa sa stretol Voldemort s Harrym.
V hlave sa mu vybavovali záblesky momentov a útržky rozhovorov z predchádzajúcich chvíľ, ktoré sa udiali len pred pár minútami ale vynárali sa ako spomienky z hĺbky mysle.
„Pán môj, nikoho sme v lese nevideli takže... myslíme si že Poter nepríde.“ Povedal prvý z dvojice prichádzajúcich smrťožrútov.
Voldemort zdvihol pohľad od bazového prútika ale ich informácia ho neupútala viac ako vietor medzi lístím zakázaného lesa.
„Myslel som že príde...“ povedal , viac pre seba ako pre ostatných, keď zrazu spoza stromov v diaľke prichádzal Harry Potter.
Michael ho zazrel skôr ako smrťožrúťi či niekto z prítomných. Odtiahol si plášť z tváre, ktorý ako mu povedal obchodník, vydrží až do jeho smrti čo nebolo dlho lebo zomrel na dalši deň. Trochu sa pousmial, vedel že sa to konečne skončí a už sa nebude musieť skrývať a bude môcť nadaľej študovať na Rokforte.
Ale pomyslel aj na to čo bude s Hermionou či Ronom, Longbottonom...
Keď bude Rokfort v správe Ministerstva, ktoré ovláda Voldemort, nebudú môcť nadaľej chodiť do školy ako predtým. Vlastne budú radi keď vyviaznu živí.
Za ich chytenie, za to ako pomáhali Poterovi je už teraz vysoká odmena. Budú sa skrývať a nadaľej odporovať režimu, ktorý ovládne krajinu.
„Musím ho zastaviť a to rýchlo kým si ho nevšimnú...“pomyslel a už chcel konať keď zrazu Harry vykríkol zo všetkých síl, ktoré mu ostávali.
„Prišiel som!“ zakričal Harry a pocítil pohľady všetkých prítomných.
„Harry nie! NIE! Prečo si sem prišiel?!“ zakričal Hagrid priviazaný o dva vysoké stromy. Lano mu odopínalo hruď aj krk. Mykol sebou a okolití smorťožrúti mu laná pritiahli až nadoraz. Dvaja obry čo stáli hneď za skalou zrevali až vtáky vyleteli z hniezd.
Harry držal ruky pri tele a vôbec sa nesnažil popadnúť prútik.
Michael sa skrčil za krík a vedel, že je už neskoro. Veštba sa teraz naplní, a Tí ktorý tu stáli a vedeli o nej, sa zahľadeli na nich ako sa navzájom hypnotizujú pohľadmi.
Skrčil sa za Harrym v priamke s Voldemortom takže ho nemohli zazrieť, aspoň v to dúfal.
Keď si znova poodhrnul plášť zakliaty splívacym zaklínadlom započul zakričať Voldemorta jasný výkrik.
Keď súčasne započul Harryho zakričať jeho typickú chybu.
„Avada kedavra“
„Expeliarmus!“
Jasné svetlo presvietilo temnotu lesa. Teraz sa začína nový vek.
Keď sa zaklínadlo zrazilo s kliatbou, svetlo z energie ,ktorá vznikla ,prežiarilo tmu v zakázanom lese.
Smrťožrúti, ktorí oznamovali Voldmortovi správu vykríkli súčasne a aj ich spolu odhodilo do lístia.
Ostatný si zakrivali tvár, Belatrix len v nemom úžase sledovala ako tlaková vlna odhodila temného pána dozadu až skoro k jej nohám. Harryho odhodilo na kopu napadaneho lístia, ktoré vietor nafúkal popod stromy.
Zostal ležať na tvári.
Veštba sa naplnila.
koniec prvej kapitoly
p.s. ospravedlnte moje pripadne gramaticke chybicky
p.s.s. berte moj pribeh ako paralenu cast konca 7. knihy,
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár