Na tanier polozit dusu a slzy vraveli, ze som az prilis drzy vraveli, ze by som stichnut obcas mal ked ja som sa cely cas s nimi iba hral... Svet kracal svojim tempom dokola no kazdy raz stretne svojho sokola ktory ho pripravi o rozum a srdce vediac ze sa to moze otocit trpce Uniesol dusu z toho taniera vraj slzy sa v perly premenia no so srdcom v drapoch vo vzduchu klesala schranka slaba na duchu... A sokol dalej hral si svoje hry nepoznal som pravidla, tahy boleli trpezlivost vzdy po mne chcel davat bol to vsak nezvykat, bezmocne cakat Dufajuc, mysliac, nepoznajuc dovody tuziac, no nevediac, robit podvody aby sa ten sokol cim prv podvolil a ako liska v princovi, bol ten jediny Nadej vraj umiera posledna no boli kazda chvila jedna tak snad dojdu mu sily uz v dalsi den nech zacne odvijat nit krasny sen Blog 1 0 0 0 0 Komentuj