Sedím v kuchyni a len tak rozmýšľam o živote. Aké by to bolo všetko len tak dostať, nezištne bez boja a bez úsilia. To by asi nebolo ono keby človek zabudol na ľudské hodnoty a nevážil si to všetko čo mu život dáva každodenne. Na čom záleží viacej a na čom menej netreba zabúdať lebo od toho sa to všetko odvíja. Časom som prišiel na to že niektoré veci môže človek dosiahnuť a mať len musí naozaj chcieť a bojovať o ne telom dušou a proste celým svojim ja úprimne. Naučil som sa mať rád preto postupne od najjednoduchších vecí tie najdôležitejšie a najzložitejšie. Ďakujem za to že dýcham, žmurkám či napríklad za to že môžem chodiť. Naučil som sa mať rád seba halušky kúpalisko dobrú hudbu posteľ na napríklad aj teba. Nemám strach byť milý, priamy, úprimný ale ani arogantný či veľmi hrubý a vulgárny. Život je predsa o ranách, o tých čo dávame aj o tých čo dostávame, o tých ktoré nás mučia a tých ktoré učia. Podávajú nám vlastne ruku tak ako nás sotia na zem a predsa tie jazvy ktoré máme robia z nás odolnejších a osožnejších ľudí ktorí neprestávajú kráčať dopredu. Veľa krát padáme, aby sme znova mohli vstať a zase ísť. Zmáčať líca slzami, ošúchať lakeť, poraniť nohu či dušu, aby sme sme zistili že naozaj nie sme sami, že sa predsa len o nás niekto postará a nenechá nás vydýchnuť. Niekto kto nás naučí počúvať rozumieť byť trpezlivý a tiež tolerantný. Ihlou nádeje a niťou súcitu zašije tie rany osudu, ktorý skúša naše každodenne kroky kým nám nedožičí ten najblaženejší pocit na svete. Lietať bez krídel či plávať bez vesiel, rásť ako stromy do výšin a dotknúť sa čo i len na moment tej krásnej azúrovej oblohy. Denne s optimizmom vstavať a dvakrát viacej dať ako brávať. Ponúknuť srdce na dlani človeku, v ktorého náručí bude kvitnúť a rozvíjať sa, pocíti to pohodlné bezpečie kde sa nemusí báť žiadnej jazvy či nečakaneho útoku. Ľúbiť niekedy znamená aj dýchať vidieť počuť a cítiť všetko čo sa deje okolo, práve okolo mňa či teba. Dáva nám takú zvláštnu motiváciu a energiu postaviť sa hoc aj proti celému svetu a byť ochotný bojovať pretože kvoli láske sa to určite oplatí. Hovorí sa že nádej umiera posledná. Áno to je možno pravda ale s láskou to je troška inak. Láska je ako Chuck Norris tá neumiera.

 Denník
Komentuj
 fotka
zajkousko  31. 1. 2014 10:53
ty máš tak krásne blogy o láske, o živote...
prajem ti, aby si aj ty našiel tu neskutočne krásnu lásku..
 fotka
spisovatel  31. 1. 2014 12:01
@1

Naozaj krásne píšeš
Napíš svoj komentár