Ten šum prebúdzajúcej sa prírody šum lístia a spev vtákov ktorý by mal všetko vysvetliť, a predsa to je čas ktorý dal farbu tým budúcim dňom, síce možno nie jagavú a lesklo lákavú no predsa farbu.
Osud? Myslím, že niekedy sme dosť zbabelí, máme strach niečomu pozrieť do tváre a preto volíme jednoduchšiu možnosť zvaliť to na niekoho alebo niečo.
Osud? Myslím, že rovnako áno ako nie. Spojil naše cesty života a vytvoril príjemne strávený čas, avšak priniesol aj chvíle váhania a neistôt ktoré narobili zbytočne veľa otáznikov a prekážok.
Osud? Nie na ten sa nemôžeme vyhovárať, ide snáď o presvedčenie robiť veci na základe svojich myšlienok. Človek je presvedčený, že niečo robí dobre alebo aspoň za dobrým účelom tak ide do toho s maximálnym nasadením. Zisťujúc, že pocit, ktorý by mal nasledovať, ten pocit, že sme spravili niečo dobré, správne či morálne príkladné stále neprichádza.
Čo s tým spravím? Kladie si otázku každý smrteľník, zamyslí sa no odpoveď je v nedohľadne. Odložím to do zložky menej dôležité a dám to mimo priority dúfajúc, že na to zabudnem. Aspoň raz za deň však príde chvíľka kedy zastavím, zamyslím sa, a spomeniem si na teba. Na ten krátky čas a neskutočne veľa slov, ktoré tvorili pestrosť všedných dní. Tie farby dnešné dni nemajú sú iné. Niekedy by som použil tu otrepane trápnu a tuctovú otázku ako sa máš a čo máš nové, ako sa má malý Adamko a ako ti ide škola.
Áno som hrdý a často krát rozpísaných niekoľko riadkov pohltilo to malé úzke DELETE. Prišlo mi správne však dať ti vedieť, že som v pohode a nehnevám sa. Prečítal som si nejaké články a pozrel par dokumentov. Človek svojím vnímaním empatiou a činmi môže veľa zistiť, veľa si osvojiť, a samozrejme utvrdí sa v tom že stále nie je tým dokonalým jedincom, je nespokojný a odhodlaný neustále niečo zlepšovať.
Dúfam, že sa ti darí Božka pekný deň
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár