pritom prešlo len pár dní..vlastne presne pár týždňov.
Keď som bez teba mám pocit že ťa nekonečne milujem,
keď sme spolu chcela by som ťa dusiť vankúšom.
Dokonca sa už ani nehádame, a ty mi píšeš sladké klišé rečičky,
A mne to nechýba...asi som sa zbláznila - do teba.
Snívam o tom ako ťa uvidím hodím kufrom a pobozkáš ma...
Ako naposledy keď sa mi po mesačnom odlúčení pri bozku zastavil dych...a svet.
S tebou sú bežné veci krásne, s tebou sú krásne veci bežné.
Milujem voľnosť, ktorú si dávame.
Milujem ako sme zaviazaný jeden druhému,
Naša láska je iná, výnimočná silnejšia než čokoľvek.
Naučil si ma byť človekom, a len spolu sme sami sebou.
Myslela som, že neviem milovať a tak si prišiel ty !
A závidím sama sebe, že ťa mám.
Ale teraz mi chýbaš, celým mojím bytím túžim byť s tebou.
Počítam posledné dni ... na pár dní.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár