a ako to v živote býva...čím viac vecí vychádza-tým nešťastnejší si .
Alebo to mám tak len ja? O tom, že som samotrápiaci typ som sa už presvedčila a doteraz neviem kto mi túto skutočnosť vlastne odhalil, ale múdry to človek. Ale prečo sa necítim šťastne keď mám presne to pre čo som sa donedávna trápila? Teraz sa budem trápiť, že to mám!
Klasika. Som na škole na ktorej som chcela byť ... alebo som na škole na ktorej chcela moja mama aby som bola?
Aha...a preto je ku mne zrazu milá...dosiala čo chcela...konečne sa pred svojou rodinou nemusí za mňa hanbiť.
Mám chlapca, ktorého milujem...ale bude aj on milovať mňa, keď budem 300 km od neho?
Jasné poznám kecy...že keď ta ľúbi a ty ľúbiš jeho všetko vydrží....JASNAČKA
Keď sa nad tým zamyslím....nič nieje v pohode...a to moje suprové zdravie sem radšej ani neťahám.
Ide na mňa depka...alebo v tej depke vlastne asi žijem celý život.
Dúfam, že je to chyba mojich rodičov...je fajn na niekoho to zhodiť..
Nikto nevie ako sa cítim a neviem to ani ja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár