Prečo?
Už pár rokov dozadu som povedala svojej starej mame, že mám pocit že zomriem mladá. A vážne nechcem, aby som ležala rodičom skoro pod oknami.
Možno sa to zdá dosť morbídne...ale smrť je pre mňa ako praženica na raňajky...niekto to nemá rád, ale je to úplne normálne.
Pred dvoma týždňami som na ulici len tak skolabovala....len tak z ničoho nič a už som sa viezla aj so zapnutými majákmi.
Teraz chodím po vyšetreniach...a zrazu ma napadlo, že čo ak som mala pravdu?? Čo ak vážne zomriem mladá? Možno mi niečo zistia a ja budem mať posledný rok života ako vo filme...čo urobím??
Viete si predstaviť, že by ste vedeli koľko času vám ostáva?
Konečne by som odhodila všetky zábrany...veď nemám vlastne čo stratiť.
Ľudia by si ma viac vážili...no aspoň na oko.
Skončili by starosti s tým akým smerom sa bude ďalej uberať môj život.
Možno to vyzerá pokojne...možno až s sebadeštruktivnými sklonmi ...ale nie, nie som pokojná mám strach. Strach z toho že raz tu nebudem a nič som nedokázala, z toho že tu nechám ľudí ktorých milujem.
Dúfam, že mi o týždeň lekár povie slečna bol to planý poplach váš mozog je v úplnom poriadku.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sprejerka007
12. 5.mája 2013 14:46
drzim palce
Napíš svoj komentár