Sedí, len tak rozmýšľa a zrazu z úst si cíti savo. Do pekla, čo sa so mnou zase deje? preblisne jej hlavou. Rozpadá sa, asi by mala prestať fajčiť, šibe jej ? potom by toľko ľudí musela zabiť. Plná hlava starostí, ochabnuté telo psychiatra a trošku športovať, by to chcelo. Príliš drzá,občas trápna, stále v puberte vychovaná chlapcami, vždy túžila po gete. Nevie sa správať, nevie sa maľovať, vždy vedela lepšie kecať, ako chatovať. Nenávidí prázdne slová a gestá, svet v ktorom sa nedokonalosť trestá. Ako všetci aj ona prišla na svet holá... keď zomrie snáď spomenie si niekto, že tu bola. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj