Ísť, ísť, ísť to je celé zle ak niečomu takému nedodáš údernosť a údernosť na začiatku básne nie je veľmi príjemná. Opakovanie sa skôr hodí pred koniec básne, ak nie tesne pred vyvrcholenie. Ďalšia vec je rytmus. Nepotrebuješ na to ani počítať slabiky a pomáha čítanie si nahlas. Tiež si strašne patetická, aj keď ja osobne nejak extra nekritizujem pátos v básniach keď je ho veľa tak je ho veľa.
Ono napríklad keby dodržíš rytmus v prvej slohe a dať pred druhý verš obyčajné "veď" a pre "poznám" zas "už". Bol by to celkom fajn začiatok a možno aj hlavný motív básne, keby miesto úteku zvolíš skôr napredovanie ktoré z toho vyplýva a v ktorom by ten pátos hral svoju rolu v v omnoho slabšej miere na pozadí miesto aby ťahal myšlienku a dotiahol ju do nemastného neslaného konca.
@milgamman Nechce sa mi to opakovať každému človeku čo tvorí, ale pracovanie na básni ide často ruka v ruke s pracovaním na vlastných pocitoch a čím hlbšie ideš v tvorbe tým hlbšie ideš do seba. Preto sú tí najlepší básnici nemálokrát zároveň nositeľmi výnimočných myšlienok. Tak to aspoň skús zavše a miesto vypľutia pocitov si ich hodnú chvíľu prelievaj v rukách tým, že budeš hľadať slovu miesto, budeš pracovať na tom ako znie verš s veršom, v čo má vyústiť a podobne. Nepomôžeš tým len kráse básne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ono napríklad keby dodržíš rytmus v prvej slohe a dať pred druhý verš obyčajné "veď" a pre "poznám" zas "už". Bol by to celkom fajn začiatok a možno aj hlavný motív básne, keby miesto úteku zvolíš skôr napredovanie ktoré z toho vyplýva a v ktorom by ten pátos hral svoju rolu v v omnoho slabšej miere na pozadí miesto aby ťahal myšlienku a dotiahol ju do nemastného neslaného konca.