Nechceš so mnou chodiť? " Silvia sa na neho prekvapene pozrela a povedala mu: "Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja som k tebe nikdy nič viac ako kamarátstvo necítila a preto asi nie." "Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa viac nesnažil o to ju presviedčať. Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na svoje obľúbené miesto - v parku. V noci tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť na nebi všetky hviezdy, tak to úplne žiarilo. Vtom počul za sebou kroky. Otočil sa a za sebou uvidel Dušana. Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň promile alkoholu "Nazdar. Čo by si rád? " Tak som sa dopočul, že vkuse chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa ničoho obávať. Ja ti ju nechcem preberať." odpovedal mu Roman. Dušan však tieto slová nepočul. Miesto toho vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom stave sa neho vrhol. Roman toto nečakal a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno do brucha. Nôž následne vytiahol "To aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal plné telo bolesti, ale vedel, že tu nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko. Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou. S veľkou námahou k nej dokríval pričom rukou sa pevne držal za brucho, aby aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť otvorila a keď si všimla, že jej najlepší kamarát je zranený a krváca strašne sa preľakla. Pozvala ho ďalej a položila ho na posteľ. Na ranu mu dala čistú namočenú utierku a potom zavolala sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr. Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia sa dokonca strachovala, že horší. Roman nebol schopný normálne rozprávať. Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko." povedala mu Silvia a na náznak svojich slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v náručí. Silvia nevedela čo má robiť. Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila, že už nikdy mu nepovie ako moc ho ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a teraz sa to už ani nedozvie. A čo Dušan. Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo sa stalo priznal sa na polícii a dostal doživotný trest. Silvia dodnes chodí na hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v živote ešte určite zaľúbi, už nikdy nebude ten človek taký ako bol práve Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona mu nevedela povedať, že aj ona jeho.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
15. 12.decembra 2012 13:03
škoda, že tento príbeh nie je tvoj.
Napíš svoj komentár