Diplom

Stála tam a preciťovala ten moment. Od malička mala takú schopnosť vcítiť sa do hudby, melódie, rozplakať sa, rozveseliť sa pri hudbe. Vnímala ju každou bunkou svojho tela, každým pórom na svojej pokožke. A teraz ten otrepaný ,,Gaudeamus" mal celkom iný emočný odtieň, ktorý pociťovala v jej vnútri. Stála tam v rade dokonale upravených spolužiačok, cítila sa tak ... Tak hrdá a pyšná na seba. V mysli sa jej vynorili všetky tie chvíle, ktoré obetovala na štúdium, a nevenovala ich svojim deťom plnohodnotne. Tak nejak tie tri roky prešli, a deti boli o 3 roky smelšie, šikovnejšie, samostatnejšie... Urobila tú školu. Chcela sa posunúť, urobiť niečo pre seba, posunúť sa nielen v platovej tabuľke. A preto si zakázala mať pocit viny. Pozrela sa do hľadiska. Dcérka, ktorá sedela medzi svojimi starými rodičmi sa na ňu usmievala. Mama bola zamyslená, pozerala do diaľky a otec do zeme a mala pocit, že je mu do plaču. Obrátila tvár pred seba.

Oboma rukami stískala diplom v semišovom obale, stála sebavedomo, a vietor sa jej jemne hral s levanduľovými volánikmi na šatách a vlnitými vlasmi. Preciťovala ten moment. A bolo jej do plaču.

Sedeli tam a pozerali sa na svoju dcéru. Otec nevedel, kedy sa z jeho milovanej malej dcérky stala táto mladá žena s vlastnými názormi, s vlastnou rodinou. Stála tam jeho 33 ročná dcéra. Tak dokonale zapadala do toho obrazu na pódiu, ktorý sa im prehrával priamo pred ich očami. Pozeral na ňu a bol pyšný. Tak naozaj otcovsky pyšný. Nikdy jej to nepovedal. Ale bol. Že to všetko dala. Všetko. Tú svoju cestu si poctivo vydrela krok po kroku. Zrak zapichol do zeme.  A bolo mu do plaču.

Sedela medzi svojimi starými rodičmi v poloplnom hľadisku. Videla mamu, svoju krásnu, mamu, veľmi jej to svedčalo. Už zabudla na tú včerajšiu hádku o neschovaných riadoch v umývačke. Bola rada, že ju má. Zrovna túto mamu. Čo ťa vypočuje, pochopí, nerobí závery, robí bláznivé veci. Tento moment sa jej vryl hlboko do pamäti - a dala si záväzok, že raz bude ako ona. Ako jej mama. Z ničoho nemá strach, vie sa vždy vynájsť, vždy vie, čo treba urobiť, čo povedať. Obdivovala ju, a zrazu jej bolo do plaču. 

 Vymyslený príbeh

3 0 0 1 0

Komentuj

3 komenty k blogu